Záchrana eura zmenila ECB (komentár dňa)

Urobíme, čo bude treba pre záchranu eura, a verte, že to bude stačiť. Známe vyhlásenie prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho pred rokom zastavilo nebezpečné trendy v eurozóne. Prišlo v situácii, keď rýchlo rástli obavy, že Španielsko s Talianskom budú čoskoro potrebovať vonkajšiu finančnú pomoc. Výnosy ich desaťročných dlhopisov stúpali na 7,7, respektíve 6,6 percenta. Eurozóna ešte nemala pripravený záchranný mechanizmus ESM. Ten by však rovnako nestačil pre veľkých dlžníkov, a do hry tak rázne vstúpila ECB.

S prezidentom Draghim v Európskej centrálnej banke vidieť zreteľný posun v prístupe k politike. Draghi začal byť konkrétnejší vo svojich vyhláseniach, ako jeho predchodca, predovšetkým však ECB pod jeho vedením rozšírila nástroje na dodávky likvidity bankám, spustila program na priamy a neobmedzený nákup štátnych dlhopisov (OMT), neskôr znížila sadzby na historické dno a začala oznamovať ich predpokladaný vývoj.

Dôsledky zmien v politike Európskej centrálnej banky sú významné hneď z niekoľkých smerov. Predovšetkým banka urobila rázny krok smerom k väčšej aktivite. Vývoj finančnej krízy vo svete vyvolal celkovo na centrálne banky veľký tlak, aby maximálne využili svoje možnosti na stabilizáciu bankových sektorov aj ekonomiky.
ECB, ktorej jediným cieľom je cenová stabilita, musela taktiež začať svoj mandát vykladať trochu širšie. Šla na to cez transmisné mechanizmy, ktorých zlá funkcia zdôvodnila neštandardný zásah. Výklad mandátu sa dostal na hranu. Lenže aj realita sa dosť vychýlila od predstáv legislatívy ušitej pre ECB. Inflácia nebola problém a v politike „všetko pre euro“ sa dobre odrazil fakt, že bez jednotnej meny vlastne nie je potrebná ani ECB.

Ako kľúčový sa ukázal program OMT oznámený vlani v septembri. Jeho zásluhou sa výnosy dlhopisov na periférii eurozóny znížili natoľko, že Španielsko aj Taliansko, najmä kvôli ktorým bol program spustený, sú naďalej schopné požičať si na trhu. Záväzok ECB vstúpiť na trh zapôsobil tak silno, že doteraz nemuselo dôjsť k nákupu jediného dlhopisu. Navyše ECB mohla prakticky zastaviť aj predchádzajúci program, ktorým občas zasahovala.

Vo výsledku má banka na knihách menší objem dlhopisov, než mala koncom vlaňajšieho júla. Nutné je však dodať, že k zlepšeniu situácie na trhoch značne prispela aj americká centrálna banka, ktorá krátko po ECB tiež vytiahla ťažký kaliber – neobmedzené nákupy aktív v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania (QE).
Ťažko niekto povie, či by euro zvládlo krach takých veľkých krajín ako Španielsko alebo Taliansko. Vďaka ECB takúto otázku riešiť nemusíme, jej aktivita podobné špekulácie potlačila. Na zachovanie spoločnej meny tak banka urobila veľa. Vďaka tomu, že reálne nedošlo k nákupu dlhopisov, to navyše vyzerá ako víťazstvo bez výstrelu. Lenže na finálne hodnotenie je aj ročný odstup stále krátky.

Kritika krokov ECB poukazuje na to, že jej činnosť znamená nelegálne financovanie vlád, čo znižuje jej dôveryhodnosť a nezávislosť a cenou potom bude vyššia inflácia. Ide napospol o kritiku z protiinflačne naladeného Nemecka, a nie je úplne nepodložená.

Je pravda, že zníženie dlhopisových výnosov vládam s financovaním výrazne pomohlo. Je tiež pravda, že zníženie výnosov neprišlo samo od seba a ECB do hry musela vložiť svoju kredibilitu. Nezávislosť bola spochybnená zameraním sa na oblasť relatívne vzdialenú inflácii. Cenový rast síce teraz nie je problém, ale je otázkou, ako to bude v dlhšom období.

Za svoj postup v poslednom roku si ECB určite zaslúži veľmi dobré hodnotenie, ale aby umlčala kritiku, bude musieť zvládnuť po spustení záchranných prác aj návrat do normálu. Ten bude možno ešte ťažší. Ak vlády dostatočne nepostúpia vo fiškálnej konsolidácii a reformách ekonomiky, budú štátne financie aj ekonomiky od pomoci centrálnej banky závislejšie a pre banku to bude znamenať ešte väčší tlak ďalej pomáhať. Potom môže mať problém ukázať, aká tvrdá je voči inflácii a ako je to s nepodporovaním vlád.