Prvá čitateľská otázka, pokiaľ teda začnete sledovať nižšie priložený graf z ľavej strany, myslím bude: Počkajte, India bola na začiatku nášho letopočtu najväčšou ekonomikou? Áno, presne tak, India, tvrdí JP Morgan.
V roku "1", boli India a Čína domovom jednej tretiny, resp. jednej štvrtiny svetovej populácie. Nemožno sa teda čudovať, že sa týmto krajinám prisudzoval aj tretinový, resp. štvrtinový podiel na svetovej ekonomike. Prečo?
Pred priemyselnou revolúciou v skutočnosti neexistovalo nič, čo by aspoň pripomínalo trvalý rast. Ak zomrelo viac ľudí (ako bolo obvyklé - vojny, choroby ...), celkové príjmy mali tendenciu rásť. Na svete bolo jednoducho v ten okamih menej pracujúcich, ktorí mali k dispozícii konštantný objem poľnohospodárskych plodín.
S rastom pôrodnosti potom naopak klesali príjmy a následne aj veľkosť populácie. To všetko napokon vysvetľuje ekonomická teória (populačná teória R. Malthus vs. jej kritici) a je to aj dôvod, prečo bol počet obyvateľov zemegule tak tesne naviazaný na HDP konkrétnej krajiny, resp. celého sveta.
S príchodom priemyselnej revolúcie sa však všetko zmenilo. Dnes napríklad v USA žije 5% svetovej populácie, ekonomika sa však podieľa na tej svetovej jednou pätinou. Ázia (bez Japonska) predstavuje 60% svetovej populácie a tretinu globálneho HDP. V grafe vás možno zaujme ešte Rusko a Veľká Británia. Pri čítaní grafiky preto myslite na to, že všetky dáta do roku 1800 vychádzajú z aproximácie rozloženia obyvateľstva po celom svete a všetko napravo od roku 1800 poukazuje na rozdiely v produktivite - na zdokonalenie výrobných prostriedkov, využitie pary a elektriny...(graf zväčšíte rozkliknutím)