Kvôli reformám súčasnej vlády sa Španielsko vyhlo nutnosti žiadať o kompletný záchranný program a vystačí si len s pomocou pre svoje banky. Povedal to v nedeľu predseda tamojšej vlády Mariano Rajoy. Reagoval tak na sobotné oznámenia ministra svojho kabinetu, podľa ktorého krajina požiada o zahraničnú finančnú pomoc pre bankový sektor.
"Ak by sme neurobili to, čo sme urobili za posledných päť mesiacov, tak by v sobotu bola na stole intervencia," povedal Rajoy na tlačovej konferencii. Čo si o finančnej injekcii Španielsku myslí ekonóm Patrie David Marek?
Španielsko ako príjemca finančnej pomoci - v čom je jeho situácia iná ako u Grécka?
Španielska kríza je asi najviac podobná tej írskej. Nejde totiž o nezodpovednosť vlády a nedostatky jej fiškálnej politiky - tá bola v posledných pätnástich rokoch nadpriemerne dobrá v rámci celej Európskej únie. Ide o niečo úplne iné, o krízu bankového sektora, v ktorom došlo k nadmernému rastu hypoték a ďalších úverov. Problémy tamojších bánk prerástli nielen ich samých, ale aj celú španielsku ekonomiku ako takú a možnosti vlády pomôcť vlastnému finančnému sektoru. Preto sa vláda musela obrátiť o pomoc na ostatné krajiny eurozóny. Nie kvôli nezodpovednej vláde a vlastnej fiškálnej politike, ale kvôli tomu, že nie je schopná zvládnuť príliš rozsiahly problém.
Ide teda o problém celoeurópsky?
Krátkodobo ide skôr o určitú úľavu pre Európu. Rieši sa situácia, o ktorej všetci vedeli, že sa riešiť musí (a to v pomerne blízkej dobe). To, že by Španielsko mohlo byť nesolventéý, bolo už dlhšiu dobu zrejmé. A teraz konečne leží na stole aspoň nejaké riešenie. Dlhodobo to však neznamená úľavu - riešenie dlhovej krízy v eurozóne to nie je. Rieši sa tým len jeden lokálny problém a nie zlé nastavenie eurozóny ako takej. Konkrétne je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako doplniť menovú úniu o bližšiu spoluprácu v oblasti fiškálnej politiky a bankových služieb. Preto si myslím, že sa (skôr či neskôr) eskalácia problémov eurozóny vráti.
Hovorí sa o 100 miliardách eur, bude to stačiť?
V prípade Grécka (a pravdepodobne v najbližšej dobe aj Portugalska) ide o to, že plány na stabilizáciu verejných financií sa ukázali ako príliš ambiciózne - nesplniteľné. V prípade Španielska by však na sanáciu bankového sektora táto čiastka stačiť mala. Mala by stačiť nielen na to, aby sa aktuálne sanovali španielske banky, ale aby v budúcnosti bola k dispozícii aj určitá rezerva. Nikto teraz nedokáže odhadnúť, ako vysoká recesia v Španielsku môže v budúcom roku nastať. Pokiaľ bude dvojpercentná (ako sa očakáva) - bude to zvládnuteľné, ak by mala byť päťpercentná, potom sa môže stať, že 100 miliárd eur stačiť nebude.
Plynú z víkendových rokovaní nejaké záväzky pre španielske banky?
V momente, keď sa hlavným akcionárom bánk stane španielska vláda (skrze svoj fond na sanáciu bankového sektora), bude aj oveľa viac hovoriť do riadenia týchto bánk - či už pôjde o odmeňovanie manažérov, alebo o spôsob ich hospodárenia. Veľmi na to doplatia aktuálni súkromní akcionári, sanáciou sa rozriedi ich podiel. Vláda si bude chcieť postrážiť svoju investíciu tak, aby nevyšla nazmar - ba naopak, aby sa skôr zhodnotila. A pre istotu, aby to nebolo len na španielskej vláde, dohliadne na sanáciu ešte aj Medzinárodný menový fond (MMF), čo bola napokon aj podmienka, ktorú si kládli oba zúčastnené tímy. MMF by mal dohliadnuť na to, aby peniaze určené pre španielske banky boli využité čo najefektívnejšie.
Čo v pondelok čakať od bankového sektora na burzách?
Finančné trhy už vedeli, o čo ide. Veľká časť udalostí, ku ktorým došlo v posledných hodinách, je teda už v cenách akcií tamojších bánk zakomponovaná. Teraz teda nepôjde ani tak o to, ako sa to premietne konkrétne na španielskych bankách, ale ako sa tento víkend odrazí do celkovej nálady na trhu. Rieši sa tu len jeden z krízových momentov (nie posledný, ale jeden z tých aktuálnych a zásadných), čo je pozitívne. Preto by som čakal, že nálada na finančných trhoch bude skôr dobrá.
Nehrozí, že sa z pomoci Španielsku stane nebezpečný precedens, ktorý hovorí: "Požiadajte si o peniaze a dostanete ich"?
Skutočne to tak začína vyzerať. Zdá sa, že sa do problémov po štyroch krajinách dostane aj nejaká piata, šiesta a siedma. S takýmto "zachraňovaním" je vždy spojený morálny hazard - riziko, že namiesto toho, aby sa vlády snažili dať situáciu do poriadku, obrátia sa na ostatné krajiny eurozóny (prípadne Medzinárodný menový fond) o pomoc. Nechce sa im využívať zložitú a nepopulárnu cestu na domácej pôde. Je však potrebné, aby s touto "externou pomocou" boli vždy späté aj tvrdé podmienky a určitá strata suverenity. Je dôležité, aby niekto vždy dohliadol na to, že sú tie pomocné prostriedky využité dobre a že zároveň neznižujú motiváciu dať si veci do poriadku so svojimi zdrojmi - doma.
Ktoré krajiny by teda mohli byť tými, ktoré budú žiadať o ďalšie peniaze?
V prípade Portugalska sa ukazuje, že bude schopné sa vrátiť sa pre peniaze na finančný trh a financovať svoje dlhy až budúci rok, za súčasných výnosov by to bola samovražda. Takže je potrebné, aby záchranné fondy počítali s prípadnou ďalšou pomocou aj pre túto krajinu. Ak Grécko zotrvá v eurozóne (na čo nám odpovedia grécki voliči už onedlho), bude tiež veľmi zložité dodržať druhý záchranný plán. Aj ten je až príliš ambiciózny. Bolo by preto dobré počítať s ďalšími financiami aj pre túto krajinu. Ťažké by bolo zachraňovať Taliansko. Financovať na tri roky tretiu najväčšiu krajinu eurozóny zo záchranných fondov (namiesto toho, aby sa financovala vlastným spôsobom) by viac ako vyčerpalo súčasnú kapacitu záchranných fondov. S Talianskom by to teda bolo oveľa najnáročnejšie. Keď sa však pozrieme na to, ako vyzerajú verejné financie, resp. zadlženie všetkých sektorov ekonomiky - teda i domácností i firiem, bánk a vlád, tak sa situácia zdá byť pomerne nestabilná prakticky vo všetkých krajinách eurozóny. V podstate okrem Nemecka, Rakúska a Holandska sa akákoľvek iná krajina dá označiť ako ďalší potenciálny adept na pokračovanie dlhovej krízy.
David Marek
hlavný ekonóm Patria Finance