Dianie na slovenskej politickej scéne ostalo v posledných týždňoch v tieni
"veľkej" politiky, napriek tomu možno vidieť istý trvalý pohyb -- najmä v
opozičných radoch. Národniari sa snažia prekonať rozdelenie, do ktorého sa
dostali predovšetkým pre osobné animozity svojich lídrov. Istým
prekvapením môže byť fakt, že termín predpokladaného zlúčenia sa stále
odkladá. Z posledných prieskumov pritom vyplýva, že po prípadnom zlúčení
obidvoch strán by vznikla šanca na návrat národniarov do parlamentu --
získali by 6,2 percenta hlasov. Horšie sú na tom strany ľavicové: hovorí sa
síce o integrácii, avšak okrem osobných sporov sú tu badateľné aj programové
rozdiely. Už to stačí, aby rozhovory o integrácii ľavice boli ťažké. Tá
skutočná pohroma však vyplýva z faktu, že aj keby k zlúčeniu došlo, pôjde o
integráciu núl: preferencie SDĽ, ktorá je najsilnejšia z nich, dosahujú 0,8
percenta. Smutný koniec strany, ktorá donedávna hýbala veľkou politikou...
Z troch silnejších opozičných strán má najviac dôvodov na úsmev KSS -- hoci
jej preferencie v porovnaní s februárom klesli o dve percentá, stále nemá
prečo sa znepokojovať: v podstate drží pozície, získané vo voľbách. Z
vystúpení jej poslancov vidno, že parlamentná pôda im prospieva a dodáva
im na sebavedomí. Ba aj na optimizme: kabinet predsa pripravuje nepopulárne
opatrenia, pôda pre demagógiu teda získa na výživnosti. Podobne spokojný je
aj predseda strany Smer Robert Fico: boj o post lídra opozície skončil jeho
vysokým víťazstvom. Oznamovanie pritvrdenia kurzu je výrazom rastúceho
sebavedomia. Náznakom, ako bude toto zradikálnenie vyzerať, je atak na
podpredsedu vlády Pála Csákyho. Druhou stranou je, že Smer chce začať s
"ráznou opozičnou politikou" až po tom, ako sa uzavreli rokovania s EÚ a
NATO. Tým chce asi R. Fico naznačiť, že Smer sa doteraz miernil a toleroval
prešľapy kabinetu, len aby na ne neupozornil partnerov v zahraničí, no
kto pozorne sleduje jeho vystúpenia ten vie, že si už doteraz servítku pred
ústa nedával. Zradikálnenie politiky Smeru teda podľa všetkého bude znamenať
len jedno -- ešte viac populizmu.
Najmenej dôvodov na radosť je v HZDS-ĽS. Toto hnutie, ktoré donedávna
"robilo počasie" v slovenskej politike, sa prepadlo až na štvrté miesto.
Pred ním sa umiestnila dokonca aj SMK, a to už je čo povedať. A zdá sa, že
vedenie HZDS-ĽS robí všetko pre to, aby tento prepad ďalej pokračoval.
Predseda Vladimír Mečiar je jediný poslanec, ktorý doteraz neodovzdal
majetkové priznanie. Neobstojí pritom odôvodnenie, že sa bojí zneužitia, veď
ak má všetky majetkové veci v poriadku, niet sa čoho báť. Opakuje teda tú
istú chybu, ktorú urobil pred voľbami, keď najprv odkladal splnenie sľubu,
že uvedie zdroj financovania penziónu Elektra, a potom katastrofu dovŕšil,
keď sa objavil podnikateľ Ziegler. A, samozrejme, svoju rolu mali aj
pokračujúce rozpady, sprevádzané stratou voličov. V bežnom politickom
subjekte by už dávno došlo k ataku na post predsedu. V HZDS-ĽS však ani za
týchto alarmujúcich okolností nevidno nikoho relevantného, kto by túto výzvu
prijal. Dalo by sa povedať, že V. Mečiar porážal všetkých svojich oponentov
až do konca. Hnutia.
StoryEditor