Zodpovedný spojenec občas "musí" urobiť aj veci, proti ktorým dlhodobo pociťuje nechuť - ak je pre neho spojenectvo dôležitejšie ako nejaké boľačky či mindráky. Spojené štáty požiadali o. i. aj Slovenskú republiku, aby im pomohla vyriešiť z ľudskoprávneho hľadiska dlhodobo kritizovaný bod, kontroverzné zadržiavanie zajatcov vo väznici Guantánamo. Z formálneho hľadiska slúži slovenskej vláde ku cti, že nestiahla chvostík a poukazovaním na problematické body celého väznenia z tejto požiadavky nevycúvala. Je zjavné, že Barackovi Obamovi na tejto požiadavke mimoriadne záležalo - patrila k jeho kľúčovým sľubom a jeho splnenie sľúbil do roka od inaugurácie.
Ale... Premiestnenie a reintegrácia troch zajatcov z Guantánama na Slovensko so sebou prináša aj niekoľko komplikácií. Prvou je bezpečnostné hľadisko, pretože nemalý počet z prepustených sa v iných krajinách zapája opäť do teroristických zoskupení (podľa medializovaných informácií mali byť aj za nevydareným útokom na lietadlo z Amsterdamu do Detroitu). Nároky na slovenskú tajnú službu a bezpečnostné zložky musia byť teda logicky vysoké, a tu sú namieste prvé pochybnosti, či sú vôbec schopné dlhodobo zabezpečiť bezpečnosť ostatným občanom Slovenska. Časté zlyhania signalizujú skôr opak, a keďže sa vôbec nedá očakávať, že verejná mienka bude tomuto kroku naklonená, nemožno si dovoliť ani malé pochybenie.
Druhou komplikáciou je právna stránka problému - kde si ani právnici nie sú istí statusom troch exzajatcov a doterajšie vyjadrenia predstaviteľov ministerstva zahraničia a vnútra tieto pochybnosti jednoducho nevyvracajú. Štát by mal konať iba tak, ako mu umožňuje zákon, a hoci vákuum a sivá zóna sú dlhodobou súčasťou slovenskej justičnej praxe, nemať ani len nespochybniteľný právny základ na takýto krok je dosť odvážne (ak sú to teroristi, prečo ich v USA nesúdia, ak nie sú, prečo ich máme zadržiavať - je najlapidárnejšia dilema).
Tí s pamäťou dobre vedia, že kritické vyjadrenia amerických ambasádorov na adresu korupcie, smerujúcej do najvyšších politických kruhov, sa netýkali len Mečiarovej, ale aj Dzurindovej vlády, ktorá bola nezvyčajne ústretová, keď povolila nad naším územím prelety amerických lietadiel, bombardujúcich Belehrad. Či išlo iba o súvislosť náhodnú, si nedovolím tvrdiť. Podobne aj teraz vznikne nemálo paranoidných vysvetlení, prečo práve Ficova vláda, pre ktorú je protiamerický postoj oveľa častejší ako opak, zvyšuje počet vojakov v Afganistane a prečo prijíma zajatcov z Guantánama. Podozrenie, že ide o obchod, kde je na jednej strane nezverejnená informácia o personálnom pozadí firmy Interblue Group (ak nevie SIS, nevie ani FBI?) a na druhej pozoruhodné proamerické postoje slovenskej vlády, určite nebude patriť k tým najhlúpejším.
Róbert Kotian