Ideme rokovať o mýte ako takom, navrhnúť určité opatrenia pre vládu, čo urobiť, ak niekto tvrdí, že mýto znamená také zvýšené náklady, že mu to môže spôsobovať ťažkosti. Odpovedajme na otázku, ako môžeme tohto človeka kompenzovať, ako mu môžeme pomôcť. To sú dve vety predsedu vlády Roberta Fica zo včerajšieho jednofarebného posedenia pred kamerami tzv. verejnoprávnej STV, ktoré nepriamo naznačujú, prečo a ako sa predseda vlády aktivizuje v poslednej kauze elektronického mýta a prečo musí s dopravcami rokovať, hoci pôvodne o tom možno ani neuvažoval. Pretože to, ako bol mýtny tender zmanipulovaný, ako vyhrala najdrahšia (o niekoľko miliárd korún) a dnes už aj vieme, že určite nie najkvalitnejšia ponuka, ako bola viackrát odkladaná, takže nakoniec na zavedenie a preskúšanie a odstránenie chýb mýtneho systému ostalo len niekoľko týždňov, mohlo avizovať premiérovi, keby bol pozornejšie načúval kritikom tohto tendra, že sa problémom nevyhne. Keby však dopravcovia mlčali, ako je na Slovensku zvykom, po pár týždňoch zmätkov a korigovaní najväčších chýb by mýto zrejme ako-tak fungovalo. Odpor dopravcov, ohrozovaných existenciálne týmto spôsobom mýta (platia iksnásobok toho, čo vlani), však ukázal, že brániť sa hlúpej a arogantnej moci má zmysel.
Problémov je viacero - a odlišne sa môžu či budú riešiť. Zdanlivo najľahšie sa odstránia technické problémy - už len preto, že na chybovosti systému sa zhodnú všetci a potrebu vyriešiť spoplatňovanie len prejazdenej vzdialenosti, nie celých úsekov, už nikto nespochybňuje (ak ich malo byť pôvodne 2 000 a ostalo len vyše 800, vznikla chyba na samotnom začiatku). Druhým problémom je samotná kvantifikácia slovenského mýtneho systému - v porovnaní s Českom je ten slovenský oveľa drahší, v porovnaní s Rakúskom aj Českom zahŕňa oveľa väčší podiel ciest 1. triedy, čo je síce z hľadiska ziskovosti mýtneho systému pri takej úbohej diaľničnej sieti priam nevyhnutné, je však jedným z kľúčových dôvodov odporu dopravcov (viac pozri tento článok).
Iným mínovým poľom je požiadavka znížiť spotrebnú daň z nafty - ak premiér vidí problém len v tom, kde nájde chýbajúce zdroje na nahradenie výpadku, zlomyseľne by sa dali pripomenúť miliardy z mýtneho tendra, o ktoré prichádzame výberom najdrahšej ponuky; konštruktívnejší je však odkaz na dnešný Sulíkov stĺpček. Aj s pripomienkou sľubu bývalého opozičného poslanca Fica, čo so spotrebnou daňou z motorových palív urobí ako predseda vlády Fico.
Ťažiskovým vysvetlením včerajšieho Ficovho obratu je však oprávnený predpoklad, že zvýšenie poplatkov za používanie diaľnic a spoplatnených ciest sa zrejme prejaví v cenách za dopravu, čo bude mať dosah na ceny potravín a iných tovarov, čo sa už nebude týkať len "hŕstky“ nespokojných autodopravcov, ale drvivej väčšiny občanov Slovenska, teda drvivej väčšiny voličov. A ako všetci vieme, pravdepodobné zvyšovanie cien v mesiacoch pred parlamentnými voľbami je tým najhorším signálom voličom Smeru - a to je to, o čo dnes premiér a predseda strany Smer-SD Fico hrá. Ak teda vlani nezasiahol proti kruhom blízkym Smeru, profitujúcim z predraženého mýtneho tendra, dnes musí hasiť, čo sa ešte uhasiť dá.
