Tentokrát je zdrojom nervozity Írsko, ktorého verejné financie dramaticky zhoršili nielen hospodársku recesiu, ale hlavne sanácie bankového sektora. Na trhu sa citeľne zhoršujú podmienky financovania aj pre ďalších členov eurozóny. Je však nespravodlivé povedať, že kvôli Írsku. Predovšetkým je to kvôli biednemu stavu verejných financií príslušnej krajiny - Portugalska, Grécka či Španielska.
Finančné trhy sa pohybujú vo vlnách. Začiatkom roka "sa riešilo" Grécko, teraz Írsko, medzitým veľa iných vecí. Vyvoláva to dojem, že problém je vždy len v jednej oblasti, kým všetko ostatné je stabilné, nezaujímavé. Aj írska téma preto bude oslabovať euro a rizikové aktíva, len kým väčšina hráčov neuzná, že ceny už klesli dosť, alebo kým prvé stránky neobsadí niečo aktuálnejšie, zaujímavejšie.
Napriek tomu je jasné, že verejné financie sú pre západný svet veľmi vážny problém. V rámci eurozóny je minimálne päť krajín, odkiaľ môžu kedykoľvek prísť znepokojujúce správy s potenciálom dostať trhy pod tlakom. Napríklad situácia v uvedenom Grécku je ešte horšia ako tá írska - nech čo do makroekonomických ukazovateľov a zlej schopnosti konkurovať, tak čo sa týka politickej vôle a ochoty verejnosti k hlbokým zmenám.
Grécko je teraz "na medzinárodnej podpore". Keď však tento trojročný podporný program skončí, bude si musieť zvyšok eurozóny rozmyslieť: Nechať Grécko skrachovať a priznať, že tento model ekonomiky nie je životaschopný, alebo ďalej financovať grécky život nad pomery z vreciek všetkých ostatných? Tak či onak, eurozónu čakajú zásadné zmeny, o čom málokto pochybuje.
Ekonomické zákony sa obísť nedajú. Náprava nerovnováh v Grécku aj ďalších krajinách prebehne, či budeme chcieť alebo nie. Ak však chceme zabrániť živelnému riešeniu, chaosu a mať veci aspoň trochu pod kontrolou, budú potrebné nejaké pravidlá. Mechanizmus poskytujúci pomoc krajinám v problémoch už bol vytvorený. Rovnako tak by však mal dostať jasný rámec krachu člena eurozóny a inštitút opustenia tohto bloku - to pre prípady, keď sa to zdá byť efektívnejšie ako nákladná mnohoročná podpora. V záujme dlhodobej stability sú potom nutné obmedzenia pre fiškálnu politiku, ktoré sa dajú dobre vynútiť. Ideálne by boli automatické sankcie či dočasná strata fiškálnej suverenity v prípade porušovania. To všetko s cieľom väčšej koordinácie na fiškálnej úrovni, ktorá je nevyhnutná pre fungovanie spoločnej meny, a zároveň obmedzenia morálneho hazardu.
Háčik je ale v tom, že každé dlhodobé riešenie možno pekne rozpísať na papieri, ale reálne sa proti nemu vždy ozve veľmi ostrá opozícia. Náprava nerovnováh, ktoré tu vznikli, totiž bude bolieť a nové pravidlá ovplyvnia, kto ponesie náklady. Obmedzovanie výdavkov znamená uťahovanie opaskov pre občanov. Krach krajiny znamená veľké straty pre držiteľa dlhopisov - hlavne banky. Úprava rizikových prémií znamená vyššie náklady pre dlžníkov. Rozpočtové pravidlá znamenajú obmedzenie moci politikov v danej krajine a čiastočnú stratu suverenity. A tak podobne.
Boj o presun čo najviac nákladov na "tých druhých" už prebieha a bude sa vyostrovať: lobing bánk, protesty odborov, demonštrácie, politické konflikty ... Zvyčajne takéto tlaky politikov nasmerujú ku krátkodobým opatreniam, ktoré problém odsunú, či na čas zamaskujú. Bolestivá liečba sa síce odkladá, ale tiež komplikuje a predražuje a nakoniec je rovnako nutné si priznať, že zázračný liek neexistuje a niekto náklady znáša. Tvrdiť, že nikto, je to isté ako povedať, že všetci.
Tomáš Vlkanalytik Patria Finance Obchodovanie: www.patria-forex.cz |