Zarobte na úrokoch v menších ekonomikách

Dnes v rubrike Najlepšie investície pre vás zaostríme pozornosť na vybrané minoritné meny.

Rozsah tohto článku, samozrejme, neumožňuje detailnú analýzu jednotlivých mien, preto sa vás pokúsime oboznámiť aspoň s ich základnou charakteristikou.

V tabuľke nižšie je uvedený zoznam krajín a ich mien, ktoré budú predmetom tohto článku. Už na prvý pohľad ide o meny krajín na odlišnom stupni rozvoja a s odlišnou charakteristikou, ale spája ich skutočnosť, že ide o minoritné až exotické nástroje devízového trhu.

Táto ich charakteristika napovedá o možnostiach dosiahnutia atraktívneho výnosu, avšak aj zvýšeného rizika. Od začiatku roka 2008 uvedené meny zaznamenali voči svojim referenčným menám (EUR, prípadne USD) kurzové výkyvy v rádoch desiatok percent, a to v obidvoch smeroch.

V tabuľke nie náhodou uvádzame aj úrovne základných sadzieb centrálnych bánk príslušných krajín, ako aj aktuálne úrovne požadovanej výnosnosti štátnych dlhopisov s 10-ročnou dobou splatnosti. Ako je známe, úrokové diferenciály sú v súčasnosti jedným z hlavných faktorov pohybu menových kurzov v dôsledku fenoménu tzv. „carry trades“, najmä voči hlavným svetovým menám (tzv. „majors“). Významné sú spravidla aj toky zahraničných investícií do dlhopisov v domácej mene. Potenciálne zmeny základných sadzieb na minoritných a exotických menách sú teda podstatným faktorom kurzových výkyvov voči EUR a USD (ostatne tak ako na iných menových pároch).

Kým jedna skupina uvedených krajín (Turecko, Švédsko, Nórsko) sa už odhodlala k rastu svojich základných sadzieb, ostatné sledované centrálne banky s týmto krokom doteraz otáľali. Juhoafrická centrálna banka (SARB) dokonca pokračovala v cykle znižovania referenčných sadzieb aj na svojom poslednom zasadnutí (18.11) a nevylúčila ďalšie znižovanie. Ďalšie kroky SARB v oblasti základných sadzieb sa budú zrejme odvíjať najmä od vývoja referenčného kurzu USDZAR.

Pre ekonomiku JAR, v súčasnosti sa vyznačujúcou pretrvávajúcou stagnáciou a vysokou nezamestnanosťou (25,3% v 3. štvrťroku 2010), s mierou inflácie (3,4%) na spodnej hranici inflačného cieľa SARB (3 – 6%), predstavuje prisilný rand vážny problém. K jeho rely smerom k viacročným minimám okolo 6,80 USDZAR prispievali okrem atraktívneho úročenia aktív v ZAR aj rastúce ceny komodít, najmä zlata. Pripomeňme, že juhoafrický rand je v dôsledku obrovskej zásoby nerastných surovín a veľkého podielu primárneho sektora na celkovej produkcii typickou komoditnou menou. Dlhodobejší návrat kurzu USDZAR nad 7,0 by výrazne znížil pravdepodobnosť ďalšieho poklesu základných sadzieb SARB.

Presuňme sa teraz do Európy. Meny krajín V4 (CZK, HUF, PLN) sa dlho vyznačovali významnou vzájomnou pozitívnou koreláciou kurzov voči EUR. V posledných mesiacoch sme boli svedkami výraznejšej divergencie, kedy najmä česká koruna získavala voči euru a najvýraznejšie sa priblížila predkrízovej úrovni kurzu EURCZK z polovice roka 2008 (a to aj napriek najnižšiemu úročeniu v regióne).

Problémy Maďarska v oblasti verejných financií v roku 2010 vcelku výrazne poznačili aj poľský zlotý. Maďarská vláda neprestáva prekvapovať ani v súčasnosti, kedy vo štvrtok (25.11) predstavila „schizofrenický“ plán: zvýšiť v budúcom roku penzie z priebežného systému o 4% a zároveň dlhodobo deficitný priebežný systém sanovať viac-menej núteným prechodom sporiteľov zo súkromného piliera do priebežného systému. Sľúbená konsolidácia verejných financií v Maďarsku tak môže byť dosiahnutá za cenu veľkej kontroverzie a ďalšieho úpadku dôveryhodnosti Orbánovej administratívy v zahraničí (čo nebude forintu pridávať na sile).

Na neistote v stredoeurópskom regióne pomaly začína pridávať aj Poľsko. Už dve z veľkých ratingových agentúr (Fitch, Moody´s) v posledných týždňoch varovali, že krajina si neudrží priaznivý rating, ak urýchlene nezačne konsolidovať svoje verejné financie. O ratingových agentúrach a ich úlohe v prebiehajúcej kríze si môžeme myslieť čokoľvek, avšak v tomto prípade treba uznať, že v Poľsku ako jedinej krajine EÚ, ktorá si v roku 2009 neprešlo recesiou, aj napriek tomu došlo v posledných rokoch k výraznému prehĺbeniu rozpočtového deficitu z 1,9% HDP v roku 2007 na 7,2% v roku 2009 a hrubý verejný dlh by mal v tomto roku presiahnuť 55% HDP. Snáď netreba príliš zvýrazňovať súčasnú extrémnu citlivosť finančného trhu na informácie o nepriaznivých vyhliadkach verejných financií. Skutočnosť, že rok 2011 je v Poľsku rokom volebným, nepridáva na pravdepodobnosti obnoveniu rozhodnej fiškálnej disciplíny v najbližšom období.

Na záver uveďme niekoľko faktov o severských krajinách. Nórsko a Švédsko patria dlhodobo medzi krajiny s najvyššou tvorbou HDP per capita. Meny NOK a SEK teda rozhodne nemožno zaradiť medzi „emerging“ aktíva, skôr ide o minoritné nástroje FOREX-u s nižšou likviditou oproti „majors“. V dôsledku kombinácie rozsiahlych surovinových zdrojov a vysokej konkurencieschopnosti obidve krajiny produkujú obrovské prebytky bežného účtu platobnej bilancie (Nórsko pravidelne nad 10% HDP). Obidve krajiny sa aj napriek veľmi vysokému daňovému zaťaženiu v rebríčkoch konkurencieschopnosti krajín pravidelne umiestňujú na popredných priečkach a sú živým dôkazom, že žiadne ideologické poučky nemajú univerzálnu platnosť.

Ako je uvedené v tabuľke, centrálne banky Nórska a Švédska už pristúpili k sprísneniu menovej politiky cez rast svojich referenčných sadzieb (zhodne o 0,75% v troch krokoch). V komentári k svojim posledným zasadnutiam však vyhlásili, že s ďalším navyšovaním sadzieb sa nebudú príliš ponáhľať v záujme zmiernenia apreciačných tendencií svojich mien voči EUR. Tento zámer sa v posledných týždňoch aj daril napĺňať, kedy NOK a SEK voči EUR postupne mierne oslabovali. Na ďalší rast sadzieb si pri týchto menách zrejme budeme musieť počkať do okamihu, kedy rast sadzieb ECB začne naberať reálnejšie kontúry. Kurzy EURNOK a EURSEK sú dlhodobo pozitívne korelované, čo znižuje efekt diverzifikácie rizika pri paralelnom investovaní do NOK a SEK. V priebehu roka 2010 bola apreciačná tendencia voči EUR výraznejšia v prípade švédskej koruny (aj napriek nižšiemu úročeniu aktív v SEK), a to v dôsledku očakávaní dynamickejšieho ekonomického rastu Švédska v porovnaní s Nórskom.

Hlavnou témou týchto dní je, samozrejme, európska dlhová kríza. Po Grécku a Írsku je zdá sa „na rane“ Portugalsko, možno Španielsko. Čo nastane potom? Skutočne ťažké si predstaviť. Absolútnym limitom eurovalu je záruka za dlhy Španielska. Taliansko so svojím gigantickým verejným dlhom viac ako 1,7 bil. eur (resp. 116% HDP v roku 2009) už stojí celkom mimo možnosti európskeho záchranného fondu v jeho súčasnej podobe (približne 950 mld. eur) . Ako ukázal krízový vývoj v druhej polovici roka 2008, ďalšia eskalácia dlhovej krízy v Európe by dostala uvedené meny pod výrazný tlak. Väčšia expozícia na týchto emerging, resp. minoritných menách je teda v súčasnosti dosť riziková.