Jedným z dôvodov, prečo na Slovensku nemáme dodnes vybudovanú diaľničnú sieť, je fakt, že diaľnice vyžadujú politickú kontinuitu viacerých funkčných období. A s tým je u nás problém. V minulosti už padlo niekoľko nereálnych termínov na celkové dokončenie výstavby a ani jeden sa nesplnil. Pri nástupe ďalšej vládnej garnitúry často nastal problém stotožnenia sa s tou predchádzajúcou. Týmto všetkým sa stráca vždy čas -- a verejnosť dáva jednoznačne najavo, že diaľnice chce a že ich výstavbu podporuje. Preto je to aj z politického hľadiska veľmi zaujímavá téma.
V súčasnosti je šanca, že tzv. žilinský, tretí balík PPP projektov (Hričovské Podhradie -- Dubná skala) pripravený predchádzajúcou Ficovou vládou, by mohol po určitých pozitívne vyrokovaných zmenách ekonomických parametrov dostať zelenú od tejto vlády. Fakt je ten, že minister Figeľ naozaj dosiahol zvýšenie atraktivity (výhodnosti) ponuky konzorcia. A keďže na Slovensku je politiky naozaj až-až, jeden koaličný partner (SaS) si to rozmyslel, že s tou jeho podporou to nebude až také ľahké.
Hlavný argument, ktorý ja vidím, aj keď možno nie je hovorený nahlas, je ten, že keď bol zastavený prvý balík, tak nech je zastavený aj tretí. Ak by sme toto prijali, bolo by to pre Slovensko veľmi zlé. Vôbec nechcem komentovať rozhodnutie pri prvom balíku, no nemôžem prijať teóriu, že ak minister stopol prvý balík, tak má stopnúť aj tretí, lebo na toto by doplatil iba občan. Porovnávať cenu na 1 kilometer pri prvom a treťom balíku len povrchne, jedným číslom, je neodborné. Hlavným dôvodom je napríklad aj to, že kým pri treťom balíku tvoria tunely cca 35 percent celého úseku, pri prvom balíku to malo byť necelých 10 % a s tým súvisia tak investičné náklady, ak aj prevádzkové. Ak by sa nepodarilo dotiahnuť do konca tretí balík, malo by to negatívny dosah na ďalšiu výstavbu diaľnic. Dnes na ceste prvej triedy, ktorá v súčasnosti nahrádza diaľnicu v treťom balíku, sa dosahuje priemerná hodinová intenzita 1 500 vozidiel, pričom prípustná je 500 vozidiel/1 hod. Predpoklad je, že tieto čísla nám narastú v ďalšom období o 10 -- 15 %.
Hustota dopravných nehôd na tomto úseku v posledných rokoch je jedna z najvyšších, okolo 15 dopravných nehôd na jeden kilometer. Len na porovnanie -- na diaľnici je priemerná hodnota tohto parametra okolo 3,4 a priemer na cestách prvej triedy okolo 7,7. Čiže, jednoducho povedané, ak sa celý proces znova presunie do budúcna, tieto čísla nezlepšíme a je potrebné si uvedomiť, že za tým sú nielen materiálne škody, ale aj zranení a mŕtvi.
Neschválenie tretieho balíka bude znamenať minimálne stratu dvoch rokov a tým pádom oddialenie pozitívnych efektov tak ekonomických, ako aj z pohľadu bezpečnosti občanov. Zostane výrazne menej finančných zdrojov na ďalšiu potrebnú výstavbu a ja som presvedčený, že nedosiahneme ani efektívnejšiu budúcu ponuku, skôr naopak.
Slovensko potrebuje dobudovať celú sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií čo najskôr a naše analýzy to dokazujú konkrétne aj na ekonomických prínosoch. Napríklad pri treťom balíku je to prínos skoro 170 miliónov eur ročne.
Na záver možno len jeden taký malý apel na jedného koaličného partnera, že by nezaškodilo viacej dôvery voči rezortu dopravy.
Ľubomír Palčák, riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline