Slovensko bude mať v budúcom roku rozpočet verejných financií, ktorý síce prináša postupný návrat hospodárenia štátu do rozumnejších mantinelov, no je z neho cítiť aj strach pristúpiť k "veľkému" upratovaniu. Viacero návrhov, ktoré by mali svoje opodstatnenie, totiž neprešlo v mene prílišného nevyľakania "bežného občana". Dôchodcovia tak budú môcť aj naďalej pracovať v štátnej správe a poberať popritom penziu a o peniaze neprídu ani brigádnici a dohodári. Na druhej strane však klesnú paušálne výdavky remeselníkom, odvody sa budú platiť aj z príjmov, pri ktorých tak tomu doteraz nebolo, a tisíce úradníkov prídu o prácu.
Nedá sa teda povedať, že by vláda nerobila nič. Iba sa rozhodla nevyužiť liečbu šokom. Tento prístup založený na prílišnom nenahnevaní voliča potvrdzuje aj šalamúnske rozhodnutie o dočasnom zvýšení DPH, ktoré umožňuje pomerne dobre politicky predať jedno potenciálne veľmi nepopulárne opatrenie. Návrat DPH v budúcnosti späť na úroveň 19 percent bude zlou správou pre štát (bude musieť hľadať zdroje na vykrytie výpadku), no nemusí potešiť ani ľudí. Pokles dane sa totiž plne neprejaví v cenách a časť (pravdepodobne výraznú väčšinu) z neho zhltnú marže obchodníkov. Stačí sa pozrieť, ako (ne)zlacneli knihy, keď v ich prípade klesla DPH z 19 na desať percent.
Štát tak urobil jeden krok, aj keď teoreticky mohol urobiť dva. Účet za svoj postoj uvidí vláda nielen v roku 2012, keď budeme vedieť, ako rozpočet v skutočnosti dopadol, ale aj pri nasledujúcich parlamentných voľbách. Lebo aj kvôli nim rozpočet vyzerá tak ako vyzerá.