V denníku Hospodárske noviny (31. marca 2008 ) bola publikovaná monotematická strana o ochranných známkach slovenských obchodných spoločností v obchodnom styku. Medzinárodnú ochranu ochranných známok upravujú viaceré dohovory (parížsky, madridský, lisabonský TRIPs) i nariadenia Rady EÚ. Výnimočne sa problematikou práva užívať ochrannú známku v členskom štáte EÚ zaoberal i Európsky súd pre ľudské práva. Predchádzal tomu právny spor dvoch obchodných spoločností týkajúci sa práva na používanie názvu Budweiser. Stranou bola americká obchodná spoločnosť A.-B.Inc., ktorá rozširovala predaj piva s označením Budweiser aj na európsky trh a česká obchodná spoločnosť Budějovický Budvar vyrábajúca tiež pivo Budweiser v Českých Budějoviciach (názov mesta po nemecky Budweis).
Obe spoločnosti uzatvorili v rokoch 1911 a 1939 dve dohody o distribúcii a predaji piva Budweiser v Spojených štátoch. Tieto dohody sa však nezaoberali otázkou práva využívať názov Budweiser v Európe. Začala sa tak séria právnych konaní o právo využívať názov Budweiser v rôznych európskych krajinách, vrátane Portugalska.
Americká spoločnosť prehrala právny spor o registráciu ochrannej známky v Portugalsku. Následne sa obrátila so sťažnosťou na Európsky súd. Sťažovateľ namietol svoje práva na pokojné užívanie majetku. Tvrdil, že v Portugalsku bol pozbavený práva užívať ochrannú známku a súdmi bola nesprávne akceptovaná registrácia českou stranou.
Právo na ochranu majetku (článok 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o základných ľudských právach a slobôd) garantuje zásadu pokojného užívania majetku, pozbavenie majetku za určitých podmienok a právo štátu kontrolovať užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom.
Zhodnotením všetkých okolností prípadu Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že zo strany Portugalska nedošlo k porušeniu predmetného článku dohovoru. Portugalské súdy správne interpretovali a aplikovali vnútroštátne právo. Akceptovali uzatvorenú bilaterálnu dohodu medzi bývalým Československom (sukcesia Českou republikou) a Portugalskom o ochrane označenia pôvodu výrobkov i okolnosť, že už raz právoplatne registrovaná známka sa považuje za platnú odo dňa podania žiadosti o registráciu.
Rozhodnutie Európskeho súdu je prelomové tým, že judikoval možnosť aplikácie článku 1 Protokolu č. 1 k dohovoru (právo na ochranu majetku) aj na priemyselné vlastníctvo -- ochrannú známku.
Ochranná známka teda patrí do rámca pojmu "majetok" citovaného článku dohovoru.
K zásahu do práva sťažovateľa na pokojné užívanie majetku nedošlo aj z dôvodu, že mal možnosť na súde vzniesť nároky týkajúce sa ochrannej známky s plnou právomocou. Úlohou Európskeho súdu nie je nahrádzať miesto vnútroštátnych súdov. Rozhodnutia týchto súdov však nesmú byť ovplyvnené prvkom svojvoľnosti alebo že boli inak zjavne neopodstatnené.
Darina Ličková, sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky