StoryEditor

Civilná biblia pre mocných?

05.09.2007, 00:00
V eufórii Dňa ústavy hľadal každý čo najexpresívnejší výraz, ktorým by pochválil náš základný zákon. Predseda vlády nazval ústavu civilnou bibliou. Asi nad tým prirovnaním príliš nerozmýšľal, ale my sa predsa skúsme nad ním zamyslieť a konfrontovať ho s našou realitou.

Tá skutočná Biblia čerpá svoju silu z toho, že jej nejakým spôsobom verí viac ako miliarda ľudí. A to nie preto, lebo im ju predkladajú biskupi či rabíni. Ani nie pre svoju literárnu hodnotu. Obsahuje slová, ktoré hovoria o najvnútornejších túžbach a potrebách obrovského množstva mužov a žien. Hovorí predovšetkým k dušiam biednych, slabých, trpiacich a prenasledovaných. Čím viac stojí Biblia za takýmito ľuďmi, tým mocnejšie znie jej slovo vo svete. A naopak, čím viac sa niekedy usilujú predstavitelia moci zneužívať biblické texty na to, aby svoju moc ospravedlnili či dokonca rozmnožili, tým viac sa vtedy tá sila knihy kníh vytráca.

Ak by sme chceli pri tejto analógii chvíľku zotrvať a využiť ju na hodnotenie slovenskej ústavy, tak by sme si museli položiť otázku, do akej miery náš základný zákon stojí na strane siroty a vdovy, a do akej miery na strane mocných a bohatých? Treba byť spravodlivý a uznať, že predovšetkým Ústavný súd vo svojej doterajšej činnosti skutočne stojí na strane tých, ktorým sa stala krivda. Ale koľko je toho, čo v ústave slúži predovšetkým držiteľom moci?

A práve v tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, čo znamená pripravovaná nová úprava núteného vyvlastňovania. Aby sa dalo rýchlejšie stavať. Lebo diaľnice stavať treba, a niektorí občania pri tom vláde zavadzajú. A pri tom počúvame, že to vlastne už ústava umožňuje vyvlastniť občanovi dom či čokoľvek, ak je to vo verejnom záujme, podľa zákona a za primeranú náhradu. Tak to mocní tejto krajiny chcú ešte pritvrdiť. Aby mohli najskôr búrať, a potom sa bude môcť hovoriť o všetkom ostatnom.

Ale kto posúdi, či trasa, pre ktorú sa vláda rozhodne, je vždy tá, čo je v najlepšom verejnom záujme? Veď vieme, ako to chodí! Ak by náhodou zavadzal dom nejakého funkcionára vládnej strany alebo niekoho, kto si to vie vybaviť, tak sa optimálna trasa určí inak. A odnesie to chudák, ktorý takúto možnosť nemá.

Dnes sú to diaľnice. Ale ak sa táto filozofia presadí, tak zajtra prídu ďalšie veci. Bezpečnosť. Informatizácia. Všade sa bude dať sformulovať nejaký ušľachtilo znejúci zámer vo verejnom záujme. Ak sa však v mene takéhoto zámeru začne siahať na legitímne záujmy jednotlivcov, tak to napokon zasa odnesú iba chudáci. Mocní a bohatí sa z toho vždy vysekajú.

V oblasti ducha stojí Biblia na strane tých slabých. Aj dobrá ústava chráni predovšetkým občana pred zvoľou moci. Takú ústavu musí rešpektovať každý: bohatý aj chudobný. Mocný aj slabý. Takú ústavu si budú ľudia ctiť. Áno, taká ústava by naozaj mohla byť akousi civilnou bibliou.

Ak sa však búranie domov ľuďom, ktorí zavadzajú pri stavbe diaľnice, bude ospravedlňovať našou ústavou, a ak to naozaj prejde, tak potom pre koho je vlastne naša ústava? Zasa iba pre mocných. Takú "civilnú bibliu" si môžu ich fiškáli strčiť za klobúk.

Ivan Šimko, predseda MISIE 21
autor je aj bývalým ministrom spravodlivosti

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/komentare-a-analyzy, menuAlias = komentare-a-analyzy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
17. máj 2024 03:52