Politické obchodovanie a "kšeftárčenie" má na Slovensku intenzitu porovnateľnú s obchodmi na newyorskej burze. Tento druh činnosti nie je rýdzo negatívny, dohoda či kompromis vždy čosi stojí -- každá zo zúčastnených strán prináša obete. Teraz je však veľmi dôležité, aby obeť nebol zase raz slovenský národ a obraz krajiny v zahraničí. Kostra nášho právneho systému sa pomaly približuje k európskym normám. Konečne sme sa dočkali aj zákona o ochrancovi ľudských práv. Dočkáme sa aj nezávislého, politickým tlakom odolného a schopného obmudsmana?
Práca vicepremiéra pre ľudské práva Pavla Csákyho bola často právom kritizovaná, ale teraz on právom a logicky nesúhlasil s návrhom, aby každá politická strana predložila svojho kandidáta. Pretože hovoriť o apolitickosti a odolnosti takýmto spôsobom zvoleného ochrancu sa dá iba ťažko. Ešte sme politicky nevyzreli na priamu voľbu ombudsmana. Ale nenájde sa nikto odvážny s vysokým občianskym sebavedomím, aby dokázal o svojich kvalitách a schopnostiach presvedčiť minimálne pätnásť poslancov ako nezávislý kandidát?!
Našla sa lastovička v osobe Juraja Sterna, ktorý sa o post ombudsmana uchádza, za sebou však nemá podporu poslancov rôznych mozog používajúcich parlamentných strán, ale iba zástupcov jednej -- SOP. Treba povedať, že tie politické strany, ktoré už svojho kandidáta majú, nevybrali zle -- sú osobnosti, ktoré by takýto úrad dokázali s prehľadom manažovať. Ale stále je to voľba politická a ostáva riziko, že vinou politického "kšeftovania" bude kanceláriu ochrancu ľudských práv riadiť človek, ktorý nespĺňa základné kritériá.
StoryEditor