Právny poriadok tohto štátu je mozaikou záujmov rôznych členov rôznych vlád. Krutú pravdu cyklicky zahaľuje dymová clona masmediálneho zavádzania. "Rozhodnutie Ústavného súdu môže ohroziť životy nevinných ľudí," zvestoval rozhorčený poslanec Daniel Lipšic. Zrušením Špeciálneho súdu spravodlivo rozhorčený poslanec nemal na vopred pripravenej tlačovke dostatok času, aby pripomenul, že sám by mohol byť v ohrození. Mohla by prísť na pretras otázka, či vážna pochybnosť o ústavnosti zákona o Špeciálnom súde vznikla na objednávku podsvetia až po schválení zákona, alebo či existovala skôr, už vtedy, keď minister Lipšic tlačil na poslancov svojej koalície, aby mu zákon odobrili.
A tak teraz, po zrušení súdu, na ktorý sa zo štátneho rozpočtu za štyri roky vyhodili stovky miliónov, by sa na verejnosť mohla dostať otázka o politickej zodpovednosti toho, kto Špeciálny súd Slovensku vnútil. Či dokonca o tom, či by čestný muž sám od seba nemal odísť z verejného života, ak spôsobí porušenie ústavy v mimoriadnych rozmeroch. Otázka nezaznie, ak sa dostatočne rýchlo začne so zatracovaním ústavných sudcov za to, že rozhodli podľa ústavy.
Staronový recept sa oprášil a vyleštil. Čoho sa lídri súčasnej opozície štítili od Mečiara, to sa im nehnusí dnes. A novinári vďačne opakujú. Skorumpovaní politici a tunelári sa už nemusia báť. Šok, škandál a zdesenie v tábore spravodlivých, zátky lietajúce zo šampusu u vyvrheľov. Kto by si pod takou paľbou argumentov dovolil položiť otázku, či politickým záujmom nemohla podľahnúť menšina šiestich sudcov Ústavného súdu, ktorí hlasovaním za zachovanie Špeciálneho súdu jedným dychom podporili exministra s úradujúcim premiérom?
| Ján Drgonec (1952) advokát, bývalý sudca Ústavného súdu. Prirodzene sa pohybuje v justičnom aj mediálnom priestore. |