Ceny pšenice a sójových bôbov už dosiahli historické maximá. Kukurica je najdrahšia za posledných dvanásť rokov. Po dlhom období medvedieho trhu s poľnohospodárskymi plodinami a potravinami nastal čas obratu.
Zdroje nerovnováhy
Ako príčina rastu cien potravín sa najčastejšie uvádza zvýšený dopyt zo strany búrlivo sa rozvíjajúcich ázijských ekonomík, v ktorých vznikla početná lepšie zarábajúca stredná vrstva, ktorá si konečne môže dovoliť dosýta sa najesť. Ďalším často uvádzaným dôvodom je rast cien energií a hlavne ropy, ktorá je už vyše sto rokov hlavným a najdôležitejším energetickým zdrojom ľudstva. Vysoké ceny ropy predražujú dopravu a hnojivá a zatraktívňujú využívanie biopalív, ktoré sú však vo vzťahu k pôde a hnojivám pre potraviny konkurenciou.
Obe tieto tvrdenia sú, samozrejme, pravdivé a možno s nimi len súhlasiť. K dokresleniu celkovej situácie však treba ešte niečo dodať. Agentúra Spojených národov pre potraviny a poľnohospodárstvo (FAO) tvrdí, že aby bolo možné uspokojiť rastúci dopyt, svetová produkcia potravín sa musí v priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov zvýšiť o 60 %. Na to však svet jednoducho nedisponuje dostatkom ornej pôdy. A nielen to. Na splnenie tejto úlohy niet na zemeguli ani dostatku vody - tvrdí sa v New Scientist.
Voda zdrojom konfliktu
Na vypestovanie každej čajovej lyžičky cukru do vašej kávy je potrebných 50 šálok vody. Vypestovanie samotnej kávy si vyžaduje 140 litrov alebo 1 120 šálok vody. Na získanie 250 gramov bavlny na výrobu jedného trička je potrebných 25 vaní vody. Aj produkcia mäsa je náročná na vodu. Na výrobu 1 kg mäsa je potrebných osem kilogramov obilnín. Ich výroba si však vyžaduje až dvanásť kubíkov vody, teda množstvo, ktorým by ste naplnili záhradný bazén. Na poľnohospodárske plodiny sa spotrebuje 75 % všetkej vody získanej z riek, vodných nádrží a jazier. Tretina svetovej populácie pritom žije v oblastiach s obmedzeným prístupom k vodným zdrojom.
Hoci sa ozbrojený konflikt v krajine zatiaľ neočakáva, vojny o vodu sa už rozbehli naplno. Používané zbrane sú typicky americké - právnici a súdy. Prednedávnom prepukol ostrý spor medzi štátmi Georgia a Tennesee o prístup k vodným zdrojom pochádzajúcim z rieky Tennesee, ktorý zrejme skončí na Najvyššom súde USA a je pravdepodobne prvým z mnohých.
O svoje zákonné práva k vodným zdrojom v nimi obývaných rezerváciách sa začínajú intenzívne uchádzať indiánske kmene v štátoch Montana, Nové Mexiko, Idaho, Nevada a Kalifornia. Neindiánski producenti obilia tak môžu očakávať menej vody pre svoje plodiny alebo vyššie platby domorodým Američanom. Boj bude, zdá sa, neľútostný. Advokát zastupujúci Nadáciu pre práva pôvodných obyvateľov Ameriky dokonca verejne označil využívanie indiánskych vôd za priamy útok na indiánske zdroje.
Dlhoročný spor o využívanie vody z Rio Grande, ktorá je hraničnou riekou medzi Texasom a Mexikom, sa prednedávnom dostal pred kanadský súd. Alebo - v roku 2006 boli americké lode na Veľkých kanadských jazerách medzi USA a Kanadou prvýkrát od r. 1817 vybavené ostrými nábojmi - údajne pre zvýšenie bezpečnosti. Zdá sa však, že aj spor o vodu tu zohral svoju úlohu. Priľahlé americké štáty totiž obišli spoločný kanadsko-americký výbor dohliadajúci na využívanie spoločných vôd a uzákonili zmenu vzájomnej dohody, ktorá im umožňuje odviesť vody aj do amerického vnútrozemia.
Washington je voči kanadským protestom totálne hluchý. Ide tu o neľútostný boj, hoci zatiaľ bez zbraní. Ak nepočítame početné manévre, pri ktorých sa do jazier vystrieľali tisícky nábojov. Tieto vody boli odjakživa považované za spoločné americko-kanadské. Zdá sa však, že dnešná americká vláda má na vec odlišný názor. Boj o vodu sa už začal a s rastúcou populáciou bude konfliktov pribúdať. Aj juhozápad Spojených štátov trpí značným nedostatkom vody a situácia je čoraz vážnejšia. Vedci nedávno vydali vyhlásenie, že najväčšia zásobáreň pitnej a úžitkovej vody v Spojených štátoch - jazero pri Las Vegas - do piatich rokov vyschne.
Vojny o vodu?
Populačná explózia práve v najteplejších a najsuchších častiach planéty spôsobuje, že problém nedostatku vody sa dostáva do centra pozornosti, pretože čoskoro so sebou prinesie množstvo konfliktov. Pre ľudí sú využiteľné necelé 3 % celkového množstva vody na našej planéte. Dve tretiny z týchto troch percent sú viazané v ľadovcoch na vrcholkoch hôr či v podzemných jaskyniach a sú príliš hlboko či ďaleko na to, aby sa dali prakticky využiť. Vedci vypočítali, že rast počtu obyvateľov v priebehu nasledujúcich 35 rokov si bude vyžadovať množstvo vody, ktoré je ekvivalentom 20 Nílov alebo 97 riek Colorado. Toto množstvo nie je len na pitie, ale aj na produkciu potravy. Zhruba 70 % disponibilnej vody sa spotrebuje v poľnohospodárstve. Na výrobu jednej tony ryže treba napríklad 3 000 ton vody.
Situáciu komplikuje samotný charakter vodných zdrojov. Kým pri rope sa všeobecne akceptuje, že patrí tomu, kto je vlastníkom pozemkov nad ňou, zatiaľ voda, ktorá stále prúdi a mení svoju polohu, vyvoláva pochybnosti o vlastníckom práve. Už dnes sa preto dajú vytypovať lokality, ktoré budú v priebehu nasledujúcich dvadsiatich rokov najpravdepodobnejšími bojiskami o vodu. Sú to hlavne:
1. Stredný východ - Izrael, Jordánsko, Palestína, Sýria a Libanon spoločne využívajú vody Jordánu a jeho prítokov. Pokusy o využitie týchto vôd na rôzne projekty jednotlivých krajín vyvolávajú medzi nimi neustále napätie. Keďže oblasť je aj jedným z centier populačnej explózie, je zrejmé, že konflikty budú čoraz častejšie. Potenciálnym ohniskom je aj povodie Eufratu a Tigrisu.
2. Aralské jazero - Bolo kedysi štvrtým najväčším vnútrozemským morom. Dnes to však už neplatí a je otázne, či za päť rokov ešte bude vôbec existovať. Toky dvoch riek, Amudarje a Syrdarje, ktoré kedysi napájali Aral, boli totiž v rámci megalomanského sovietskeho projektu presmerované do púšte, kde sa ich vody využívali na pestovanie bavlny. V dôsledku toho klesla hladina Aralského jazera v priebehu 32 rokov (1962 - 1994) o 16 metrov. Voda, ktorá v ňom ešte zostala, je natoľko znečistená, že v okolí sa rapídne rozmohli rôzne choroby. Región Strednej Ázie sa tak môže stať dejiskom prvej vojny o vodu v tomto storočí.
3. Ganga - Napätie medzi Indiou a Bangladéšom pre práva na vodu nie je ničím novým. Dohoda z roku 1994 načas upokojila situáciu, ale konflikt sa môže opäť rozhorieť, až dôjde k roztopeniu himalájskych ľadovcov, ktoré rieku napájajú. Geometrický rast počtu obyvateľov oboch krajín naznačuje pravdepodobnosť budúcich konfliktov.
4. Níl - Od neho sú závislé štáty Egypt, Sudán, Etiópia, Eritrea, Keňa, Tanzánia, Uganda, Rwanda, Burundi a Kongo. Egypt sa už pokúsil zablokovať etiópske projekty na výstavbu hydroelektrární. Ďalšie konflikty sa dajú predpokladať.
Tieto potenciálne vojny môžu byť veľmi vážne. Počas celej známej histórie viedlo ľudstvo množstvo vojen z ideologických či národnostných dôvodov. Mnohé boli veľmi krvavé a neľútostné. O čo neľútostnejšie však môžu byť konflikty kvôli niečomu, bez čoho nie je možné prežiť. Dá sa, žiaľ, očakávať, že potečie krv. Mnoho krvi. Nie však kvôli rope, ale kvôli niečomu omnoho dôležitejšiemu - vode.
Očakávaná potravinová kríza teda nie je žiadny hypotetický predpoklad, ale má svoje fundamentálne príčiny. Jej riešenie v prospech budúcej prosperity celého ľudstva je veľkou výzvou hlavne pre svetových politikov. Vývoj je však aj pod drobnohľadom aj investorov, ktorí veľmi dobre vedia, že každá kríza je v podstate novou príležitosťou. Od prezieravosti oboch týchto táborov bude závisieť aj naše prežitie.