Vstup Slovenska a ďalších ôsmich krajín EÚ do schengenského priestoru je ďalším dôležitým krokom v európskom integračnom procese. To už nie je demontáž starého rozdelenia, to je už ovocie integračného procesu. Železná opona padla definitívne pred 18 rokmi ako výsledok úsilia o slobodu a pádu komunistického totalitného systému. Schengen na našu hranicu prišiel so vstupom Rakúska do tohto systému v decembri 1997. Po desiatich rokoch sa vďaka obojstrannému úsiliu posúva ďalej. Veľká Británia a Írsko sa rozhodli zostať mimo tejto zóny, ale nie sú za železnou oponou. A preto ani dnes na slovensko-ukrajinskej hranici nejde ani v náznaku o novú, akoby železnú oponu, alebo o nové delenie kontinentu.
Pred vstupom do EÚ sa Slovensko muselo pripraviť na plnohodnotné bezpečnostné opatrenia na svojich hraniciach, na schopnosť kompatibilne spolupracovať v oblastiach migračnej a azylovej politiky, ochrany údajov, policajnej a justičnej spolupráce. Boj proti medzinárodnému zločinu a ilegálnej migrácii a úsilie o bezpečnosť v tom najširšom slova zmysle sú súčasťou dôvery pre rozšírenie schengenského priestoru. Slovensko si odvtedy aj s pomocou únie vytvorilo predpoklady na prevzatie záruk za ochranu vonkajšej hranice spoločenstva. Sloboda a zodpovednosť sú dve strany jednej mince. Zjednotená Európa znamená viac slobody, viac stability, viac prosperity. Základom tohto úspechu je však kvalitatívne vyššia úroveň spolupráce bezpečnostných orgánov a vyššia dôvera medzi krajinami na základe zodpovednej politiky a každodenne vykonávaných opatrení.
Hranice zostávajú, ale rušia sa kontroly, zvyšuje sa sloboda a komfort pri ich prekračovaní. Schengenská dohoda pred vyše 20 rokmi sa nezrodila automaticky. Je výsledkom hľadania rozumného riešenia pre spoluprácu na hraniciach v záujme rozvoja zúčastnených krajín. Je výsledkom odvahy a dôvery, ale aj zodpovednosti. Kam smeruje ? K užšej integrácii. Ale integrácia - to nie je absorpcia či asimilácia nových členov starším, väčším priestorom. Integrácia - to je participácia, účasť na báze rovnosti a dohodnutých pravidiel. A preto na aktívnu, zodpovednú účasť je potrebné poznať tieto pravidlá, ale aj ich historické a hodnotové súvislosti a kultúrny kontext, v ktorom sa spolu nachádzame a ktorý ďalej formujeme.
V Nemecku, v sárskej obci Perl, ktorého luxemburským susedom je obec Schengen, otvorili v tomto roku prvý ročník Schengenského lýcea. Žiaci a učitelia z oboch strán hranice i z neďalekého Francúzska sa v štyroch triedach dennodenne učia a pripravujú na život. Učia sa v troch jazykoch, neskôr pribúda aj angličtina ako štvrtý. Záujem o štúdium je väčší, než kapacita školy. Jeden z učiteľov mi pri nedávnej návšteve povedal, že oni ako deti na druhú stranu hranice nechodievali. Vzťahy a mentalita (nielen) na nemecko-francúzsko-luxemburskom pomedzí ešte nie tak dávno boli zaťažené tragédiami a nepriateľstvom 20. storočia. Vzdelnie spája - na miestnej i na medzinárodnej úrovni. Schengenské lýceum je zmysluplným pokračovaním schengenskej spolupráce. Pretože zmyslom spoločnej Európy je viac než aliancia štátov. Je to sloboda a spájanie ľudí prostredníctvom služby zo strany ich štátov.
Ján Figeľ, komisár EK, exkluzívne pre HN