V začiatkoch finančnej krízy prevládal názor, že hlavnou príčinou jej vzniku sú rôzne úverové deriváty, ktoré sa vo forme "balíčkov" rôznej kvality dostali do kníh finančných inštitúcií. Hovorilo sa o zlyhaní ratingových agentúr, ktoré týmto produktom prideľovali rating, a tiež o negatívnej úlohe investičných bánk, ktoré tieto produkty vymysleli a ponúkali investorom po celom svete. To všetko je pravda. Zároveň je to aj poučenie pre všetkých investorov, že musia dokonale poznať produkt, ktorý kupujú a nesmú k nemu pristupovať ako k čiernej skrinke. A popritom sa spoliehať na niekoho iného (ratingovú agentúru), že za mňa identifikuje všetky riziká, ktoré sú s tým-ktorým produktom spojené. Keďže agentúru platí predávajúci, je skoro isté, že sa tak nestane.
Názor, že za väčšinu problémov môžu najmä nesplácané americké úvery, však v posledných týždňoch začal mať trhliny. Okrem druhého kola záchrany niektorých belgických a holandských bánk, ktoré zrejme spôsobila prehlbujúca sa kríza, sme sa dozvedeli o liste deviatich šéfov komerčných bánk z EÚ, ktorý bol adresovaný prezidentovi ECB a guvernérom národných centrálnych bánk. Z tohto listu vyplýva, že tieto banky, ktoré expandovali do strednej a východnej Európy, vlastnú expanziu nezvládajú, a preto žiadajú centrálne banky o pomoc.
Pritom je príznačné, že všetky štáty tohto regiónu dávajú na viac-menej rovnakú úroveň, hoci dcérske spoločnosti týchto bánk na Slovensku či v Českej republike sú vo veľmi dobrom stave a rozhodne pomoc nepotrebujú. Uvedené banky však majú problémy v Pobaltí, Rumunsku, Maďarsku a na Ukrajine. V pobaltských krajinách bola úverová expanzia financovaná zo zahraničia. V Rumunsku i Maďarsku sa za ostatné roky rozmohli úvery v cudzej mene, a to nielen firmám, ale aj domácnostiam. Na Ukrajine zas banky požičiavali bez toho, aby mali isté množstvo vkladov.
Domnievam sa, že podobne ako v prípade amerických úverov, aj tu banky dôkladne nepoznali alebo nedostatočne zhodnotili riziká, ktorým sa v daných štátoch vystavovali. Uniformný prístup k celému regiónu čosi naznačuje. Myslím si aj, že v týchto prípadoch mal konať bankový dohľad v materských štátoch. Znepokojuje ma však snaha - zdôvodňovaná krízou - aby práve dohliadacie orgány v krajinách, kde sídlia materské banky, získali väčšie právomoci pri riadení medzinárodných bánk. To by mohlo dať dohľadu inej krajiny aj určitý priamy vplyv na finančnú stabilitu na Slovensku, a to nie je veľmi radostná perspektíva.
| Martin Barto (1958) viceguvernér NBS. Od bývalého skvelého analytika je pohyb vo veľkej a malej ekonomike prirodzeným procesom. |