Presne je tomu rok, čo Ramzan Kadyrov, prezident Čečenskej republiky, ktorá je súčasťou Ruskej federácie, sa stal novinárom. Bolo to takto. Minister tlače Čečenskej republiky Movsur Ibragimov venoval svojmu najvyššiemu šéfovi Ramzanovi Kadyrovovi preukaz člena Zväzu novinárov Ruska. Za čo? No predsa za "veľké zásluhy vo veci rozvoja čečenskej žurnalistiky, slobodnej tlače, a vytvorenie ideálnych podmienok pre prácu miestnych médií."
Vzápätí prezident Kadyrov sľúbil, že urobí všetko pre to, aby "novinári mohli hovoriť a písať pravdu bez obáv o svoj život, čo sa naozaj deje". Niekoľkí novinári dostali dokonca vládne vyznamenania. Dvaja dostali tzv. vecný dar - presnejšie kľúče od bytov v hlavnom meste Groznom, iní automobily a podaktorí finančné odmeny. Na druhý deň na protest vystúpilo zo Zväzu novinárov Ruska niekoľko známych novinárov. Odišiel Dmitrij Muratov, šéfredaktor Novej gazety (spoluvlastníkom je M. Gorbačov), v ktorej pracovala dnes už nebohá Anna Politkovskaja, zavraždená v roku 2006 na niečiu objednávku. Písala najmä o Čečensku, naposledy o pozadí tragédie v Beslane...
Predseda Zväzu novinárov Ruska Vsevolod Bogdanov, ktorý sa správu o tom, že Kadyrov sa stal novinárom, dozvedel z médií, zvolal mimoriadne zasadnutie predsedníctva zväzu. To ihneď zrušilo rozhodnutie čečenskej republikovej organizácie Zväzu novinárov Ruska o Kadyrovovi. Bolo to preto, lebo nikto nečítal žiadnu správu, ktorú by vôbec niekedy napísal "novinár Ramzan Kadyrov". Čečenský zväz novinárov pre zmenu na protest proti tomuto opustil Zväz novinárov Ruska.
Jedno zostalo nepochopiteľné. Prečo Ramzan Kadyrov, ktorý je čestným členom dvoch akadémií vied, Čestný stavbár Čečenskej republiky a Hrdina Ruskej federácie, sa rozhodol stať obyčajným členom Zväzu novinárov Ruska. Načo mu bol tento vrtoch?
Elena A. Mostovščikovová, Moskva