Lisabonský vláčik v českej verzii sa pohol smerom do stanice ratifikácia. Ešte treba schválenie v senáte a podpis prezidenta, ktorý stále vytrvalo trúbi do poľnice euroskepticizmu. Václav Klaus však už elasticky ustúpil a je ochotný podpísať Lisabon vtedy, keď írsky reparát bude úspešný. Čo je takmer isté, lebo kríza kvári Írov poriadne a EÚ s jej fondami je záchranný čln, ktorý v búrke krízy neradno opúšťať.
Pre väčšinu Európanov je Lisabon dobrý rámec kohézie a solidarity, pre menšinu nadbytočný právny labyrint, kameň na krku slobody. Ale každý zväzok znižuje suverenitu jednotlivých článkov únie, to potom pani Páralová by mala byť konzekventne aj proti količnej vláde ODS s kýmkoľvek, nemala by sa vydať, nemala by meniť názory a nikomu v ničom ustupovať.
Mýtickí českí rytieri, ktorí čakajú v hore Blaník na svoju príležitosť, aby hájili zem českú oplývajúcu "mlékem a strdím" pred nepriateľom, sa včera museli určite prebrať z driemot, lebo euroskeptická poľnica aj keď slabne, tak vytrvalo signalizuje nebezpečenstvo. Na sedlanie koní a brúsenie mečov je ešte čas, lebo je to len prvý z troch nevyhnutných krokov, aby Lisabon "vtrhol" pod Říp. Len si myslím, že keď vycválajú z Blaníka, tak rýchlo pochopia, kto chce kraj praotca Čecha a kňažnej Libuše obrať o mlieko prosperity a med solidarity.
Lisabon nie je dokonalý, ale nikto nič lepšie (a prijateľné pre väčšinu) zatiaľ nevymyslel, aby sa Európa stala súdržnejšou.
Peter Turčík