Boris Tadič je prijateľnejší (pre demokratickú Európu) než Tomislav Nikolič. Aj keď oboch delí maličká názorová brázda v tom, ako vidia budúcnosť Kosova. Tadič chce ísť aj s Kosovom do EÚ a mať dobré vzťahy (aj) s Ruskom. Nikolič nechce EÚ, nechce sa vzdať Kosova a chce mať dobré vzťahy (len) s Ruskom. To, že hlavní srbskí lídri na všetkých možných miestach zdôrazňujú, že samostatné Kosovo síce neuznajú, ale ani vojensky proti tomu nič neurobia, tak to sú len také pseudopacifistické rečičky - veď postaviť sa proti celému NATO (aj keď s Putinovými generálmi za chrbtom), tak na tom by sa neodhodlali už ani Karadžič, Mladič, Plavšicová, Šešelj aj s Miloševičom na čele, keby žil.
Separatizmus a autonomizmus nie sú nič nové v tomto priestore. "Druže Tito" to aj v pokročilom veku chápal a robil všetko pre záchranu federácie. Jeho dediči to za desať rokov po jeho smrti (1980) rozmetali v mene Veľkého Srbska, respektíve aj Veľkého Chorvátska.
Srbskí politici musia pochopiť, že dlhodobé odmietanie samostatného Kosova doslova zaženie kosovských Albáncov do náručia Albánska a naozaj potom vznikne Veľké Albánsko ako východisko z krajnej núdze. A možno to takto aj v Belehrade chcú, aby si znova nabili nacionalistické delá novou muníciou. Z Veľkého Albánska sa predsa dá v belehradských politických salónoch a na námestiach dlhšie žiť ako z malej a fakticky neškodnej Kosovskej republiky.
Architekt Miloševičovej "kosovskej politiky" Dobrica Cosič si sojho času povzdychol: "Srbi vždy vyhrávali vojny, mier nie." Lenže Srbi už prehrali za posledné dvadsaťročie symbolickú vojnu so Slovincami, krvavú s Chorvátmi, s Bosnou i kosovskými Albáncami a tú diplomatickú prehrali s Macedónskom a s Čiernou Horou.
Teraz ide iba o to, ako sa Srbi môžu znova dostať na piedestál hrdinov Európy, tam, kde boli vďaka heroickému odporu voči Hitlerovi a Stalinovi: Chce to len vyhrať mier s kosovskými Albáncami. Time out po prezidentských voľbách neradno premrhať. V zbytočne nadstavenom čase balkánskej vojny totiž srbskí politici môžu len a len prehrať. Presilovke demokratického sveta a vojnou unavených vlastných občanov sa neubránia.
Peter Turčík, editor Názorov a analýz, peter.turcik@hnonline.sk