Na Slovensku máme rezort pôdohospodárstva, kde patria odvetvia pôdohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo. Tejto skutočnosti zodpovedá rezortná aj mimorezortná vedeckovýskumná základňa, v ktorej samostatnú skupinu vied tvoria pôdohospodárske vedy, kde patria vedy poľnohospodárske, lesnícke, veterinárne, s výnimkou potravinárskych, ktoré sa formálne zaradili medzi prírodné, resp. technické vedy. Globálnou úlohou našej pôdohospodárskej vedeckovýskumnej základe je:
1. zvyšovať účasť pôdohospodárstva na vytváraní podmienok pre kvalitný život obyvateľstva;
2. racionálne využívať, ochraňovať a revitalizovať prírodné zdroje, vrátane celého disponibilného pôdneho fondu pre trvalo výkonné, efektívne, systémovo stabilizované, trhovo flexibilné a environmentálne tolerantné agropotravinárstvo;
3. racionálne využívať lesné ekosystémy, zlepšiť ich tvorbu, stabilitu, revitalizáciu a ochranu, ekonomické, krajinotvorné, vodohospodárske i ďalšie celospoločenské funkcie;
4. transformovať súčasné a vytvárať nové technológie na úspornejšiu spotrebu neobnoviteľných energetických a materiálnych vstupov, zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov v samotnom pôdohospodárstve;
5. eliminovať nepriaznivé vplyvy pôdohospodárskej činnosti na vodné systémy a očakávané klimatické zmeny, zlepšiť ochranu hydrosféry Slovenska, zvýšiť retenčnú kapacitu zrážkovej vody v krajine;
6. vytvárať podmienky na tvorbu, udržovanie a ochranu ekologickej kvality a estetiky slovenskej krajiny, na rozvoj a stabilizáciu osídlenia vidieka, zlepšovanie ekonomických a sociálnych podmienok života vidieckeho obyvateľstva.
Podľa Jozefa Konôpku, predsedu Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, by vedeckovýskumnú základňu mali tvoriť jednak rezortné, jednak mimorezortné inštitúcie. Medzi nimi by mala byť, podobne ako vo vyspelých krajinách, účelná deľba činnosti. Ústavy Slovenskej akadémie vied a univerzity by sa mali zameriavať najmä na teoretickejší -- základný výskum, a pracoviská rezortu pôdohospodárstva prevažne na cielený aplikovaný výskum a vývoj, a na kvalifikované poradenstvo.
Z hľadiska dosiahnutia čo najlepších výsledkov je veľmi dôležité podľa Jozefa Konôpku vzájomné prepojenie medzi vedou (základný výskum), výskumom (aplikovaný výskum), vývojom a realizáciou v praxi (aj základný výskum tu má spravidla charakter orientovaného -- cieleného výskumu).
V rámci pôdohospodárskej vedy a výskumu má významné miesto Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied. Ide o učenú spoločnosť, ktorej poslaním je usmerňovať vedeckovýskumnú činnosť vo všetkých odboroch a inštitucionálnych štruktúrach pôdohospodárskej vedy a výskumu s cieľom prispieť k rozvoju pôdohospodárstva a participovať na vytváraní vedomostnej spoločnosti a ekonomiky.
Jej osobitným záujmom je: v organizáciách výskumu a vývoja efektívnejšie využívať svoj intelektuálny potenciál pri preferovaní hlavných smerov rozvoja pôdohospodárstva v rámci štátnej vednej a technickej politiky, účinnejšie prepájať základný výskum s aplikovaným výskumom a vývojom, a zvýšiť účinnosť výskumu a vývoja racionálnou integráciou organizácií a pracovísk pôsobiacich v príbuzných odboroch aj na báze neformálnych združení a perspektívne uvážiť aj integráciu so vzdelávacou sférou.
Ladislav Finta, lesnícky odborník