Potom ako cena ropy v reakcii na konflikt v Iráne v prvých dňoch roka prudko vyskočila takmer k 70 dolárom, klesla jej cena včera opäť na pôvodnú hodnotu. Ropná zmes Brent sa tak predávala za 65 dolárov.
Situácia tak nápadne pripomína reakciu cien po útoku na zariadenia Aramco v Saudskej Arábii zo septembra minulého roka. Cena teda na pár dní tiež prudko stúpla, no trh sa rýchlo upokojil a vzdal sa ziskov pri uvedomení si, že Blízky východ bude schopný veľmi rýchlo obnoviť výrobu.
Aj nárast zo začiatku roka bol spôsobený hrozbou obmedzenia dodávky. Trhy však následne vyhodnotili, že riziko ďalšej vojny na Blízkom východe sa zdá byť vzdialené. Na základe tohto predpokladu a vzhľadom na silný rast ceny ropy od začiatku decembra, sa potenciál zvyšovania cien rýchlo vyčerpal.
Dôvodov je viacero. Rastúca výroba a vývoz bridlicovej ropy v USA viedli k ráznemu zníženiu závislosti trhu s ropou na Blízkom východe. Pravdou je, že USA vôbec nepotrebujú Blízky východ. Ropa z tohto regiónu a výrobky z nej preto smerujú čoraz viac do Ázie, než na západ.
Najväčším zákazníkom sa stala Čína. Tento týždeň sa začalo spomínať napríklad aj zablokovanie kľúčovej námornej prepravy Iránom cez Hormuzský prieliv. Avšak Irán nemá dôvod politicky blokovať prepravu ropy. Narušilo by to jeho schopnosť predávať ropu do Číny.
Ďalším dôvodom je to, že globálny trh s ropou je dobre zásobený. Ropnému kartelu OPEC vznikli po dvoch rokoch obmedzovania ťažby dostatočné rezervné kapacity, ktoré by sa mohli v prípade väčšieho výpadku poľahky dostať na trh. Navyše význam dodávok z Blízkeho východu klesá, pretože rastie ťažba mimo krajín OPEC. To znižuje politický potenciál ropného kartelu.
Pre tento rok sa očakáva, že výrobcovia mimo OPEC, ako USA, Brazília, Nórsko či ďalší, budú schopní zabezpečiť všetok tohtoročný nárast svetového dopytu po rope. USA a Čína majú navyše významné strategické rezervy, ktoré môžu v prípade potreby rýchlo uvoľniť.
Ole Hansen, komoditný analytik Saxo Bank