Po každom ďalšom vystúpení premiéra Fica k problematike dôchodkového systému možno povedať jedno. Rétorika sa zostruje a stáva nielen nepriateľskou, ale až nenávistnou. Fakty zohrávajú čoraz menšiu úlohu a opakované zavádzanie a mystifikovanie verejnosti je dominantnou zložkou povedaného.
To, že premiér povie nepravdu, sa stáva aj v iných krajinách. Keď však túto nepravdu opakuje aj po jej vyvrátení a verejnom preukázaní opaku, ako sa to deje pri zneužívaní príkladu Islandu a jeho penzijných fondov, je to úmyselné klamstvo a prefíkaná, účelová lož. Premiér opakovane tvrdí, že na Islande ľudia stratili vďaka dôchodkovému sporeniu. Pravda je taká, že dôchodkové fondy na žiadosť vlády pomáhajú islandskej ekonomike, zachraňujú ju pred krachom a nalievajú do nej peniaze.
Premiérovi je jednoducho dobrá aj lož, účelová manipulácia a prekrúcanie, len aby dosiahol želaný efekt. Vystrašiť a vyhnať ľudí z II. piliera a zmocniť sa ich dôchodkových úspor.
Druhý pilier dôchodkového systému spochybňuje Robert Fico už od času jeho prijímania. Dnes mu finančná kríza poskytla len veľmi vhodnú a sugestívnu zámienku na opätovný útok. Pričom to nie je útok na DSS, ako sa to mylne interpretuje. Je to útok na systém dôchodkového sporenia v jeho podstate. Je to útok na osobné účty a peniaze občanov. DSS sú koniec koncov len servisné inštitúcie, ktoré tento systém obsluhujú.
Najnovším hitom pána Fica sú poplatky a plné bruchá DSS. V čase, keď sme systém pripravovali a zavádzali, boli poplatky stanovené ako najnižšie na svete. O ich výške sa môže diskutovať vždy. Tak ako môžeme diskutovať o primeranosti poplatkov za vedenie účtov v bankách, o výške poistného, koncesionárskych poplatkoch, daniach a ďalších platbách, ktoré musíme platiť.
Celosvetová finančná kríza sa dotýka a ešte sa dotkne každého odvetvia. Dotkne sa aj Sociálnej poisťovne, ktorú nám pán Fico tak vnucuje. Nielen demografia a starnutie populácie bude podlamovať jej platobnú schopnosť, pridajú sa aj dosahy zníženého ekonomického rastu a možného nárastu nezamestnanosti.
Aké sú riešenia tohto stavu podľa Fica?
Fico ani vláda nijako nerieši dlhodobú neudržateľnosť I. piliera, čo je hlavný problém dôchodkového systému. Naopak, ešte viac sa ju snaží prehĺbiť. Snaží sa na základe paniky a dezinformácií, šírených ním samým, vyhnať ľudí z II. piliera a zabetónovať ich opäť v stratovej Sociálnej poisťovni, ktorá aj bez vplyvu II. piliera produkuje miliardové straty. Tej Sociálnej poisťovne, ktorá bez zásadných zmien v I. pilieri nebude schopná za niekoľko rokov vyplácať dôchodky. Všetko, čoho sme sa zatiaľ dočkali od tejto vlády v dôchodkovom systéme, je len snaha o likvidáciu II. piliera. Toho piliera, ktorý popri posilňovaní garancie zabezpečenia slušnej staroby odľahčuje Sociálnu poisťovňu od jej záväzkov voči budúcim dôchodcom, a tak posilňuje jej dlhodobú platbyschopnosť.
Ficov motív je úplne jasný a krátkodobý. Získať 10 mld. Sk z dôchodkových účtov obyčajných ľudí a využiť ich. Ich minutie je už naplánované v budúcoročnom štátnom rozpočte.
Premiér Fico mnohokrát zdôrazňuje, že v II. pilieri nikto nič negarantuje. Čo však garantuje ľuďom, ktorí mu uveria, on sám? Akú váhu a vážnosť budú mať jeho slová o 15, 20 či 25 rokov? Ako jeho ideologické predstavy naplnia čoraz prázdnejšiu pokladnicu Sociálnej poisťovne? Nijako. Budú dávno zabudnutými falošnými sľubmi bývalého predsedu vlády.
Čo je teda garanciou v II. pilieri? Garanciou je majetok. Súkromný, od štátu a politikov nezávislý majetok patriaci ľuďom, budúcim dôchodcom. Tento majetok síce môže meniť svoju cenu, ktorá môže stúpať, aj dočasne klesať, ale jeho podstata sa nikdy nestratí. Je to majetok uložený v akciách najväčších svetových firiem, dlhopisoch štátov vyspelého sveta a v peniazoch na účtoch bánk. To je skutočná garancia. Nie mítingové reči politika bažiaceho po prerozdeľovaní cudzích miliárd.
Finančná kríza sa negatívne dotkne všetkých. Ale tak ako prišla, aj odíde. Majetok zostane. Ale len u tých, ktorí sa nenechajú zmanipulovať.
Ľudovít Kaník, bývalý minister práce