Médiá ostro kritizujú návrh špeciálneho zákona súvisiaceho s istým počtom definovaných úsekov diaľnice a rýchlostných ciest. Autorom návrhu je ministerstvo dopravy a je o postupe pri vyrovnaní sa s vlastníkmi pôdy a stavieb. Aj keď návrh zákona vláda odsúhlasila, v parlamente ešte nebol schválený. Ale v médiách už prevažujú hodnotiace súdy o protiústavnosti navrhovanej normy.
Ochrana majetku je jedným z najvýznamnejších a najviac namietaných práv Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 1 Protokolu). Základný interpretačný postup pri ochrane vlastníckeho práva stanovil Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Sporrong a Lonnroth proti Švédsku (1982). Predmetná ochrana pozostáva z troch pravidiel.
Prvé pravidlo všeobecnej povahy vyjadruje možnosť pokojného užívania majetku.
Druhé vyjadruje možnosť zhabania majetku pri splnení určitých podmienok.
Tretie pravidlo priznáva štátu okrem iného možnosť upraviť užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom na základe zákonov, ktorých prijatie považuje na tieto účely za potrebné.
Všetky tri pravidlá navzájom súvisia, pričom prax súdu sleduje, či zásah štátu bol v súlade so spravodlivou rovnováhou medzi verejným záujmom a požiadavkou ochrany individuálnych
práv. Úplne zlučiteľná s touto medzinárodnou úpravou je i úprava vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva v článku 20 Ústavy SR. Striktne pre tento postup sa určujú tieto podmienky: v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.
Najviac frekventovaný pojem "primeraná náhrada" podľa Ústavného súdu je "náhrada, ktorá sa síce neposkytuje v celom rozsahu trhovej ceny veci, avšak zásadne vyváži ujmu, ktorá odňatím veci vznikla. Ochrana vlastníckeho práva pri vyvlastnení totiž nezahŕňa v sebe aj právo na získanie majetku" (PL.ÚS 37/95). Z uvedeného je zrejmé, že právna ochrana vlastníckeho práva je vyhovujúca a v súlade s právom EÚ.
Problém diaľnic u nás sa zreteľne premieta do štádia pred vyvlastňovacím konaním, predovšetkým zo strany investora a stavebných úradov, respektíve v prípade sporu pomalosťou súdov. Svojsky si investor vykladá i primeranú náhradu za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva a nemožno v tomto smere vytvárať dve kategórie vlastníkov -- tých, ktorí súhlasia s vyvlastnením a tých, ktorí sa bránia.
Darina Ličková, sudkyňa Najvyššieho súdu SR