Hoci sa vo všeobecnosti lokálpatriotizmus ako politická metóda dosť vyvetral, na východnom Slovensku s týmto inštrumentom možno ešte vždy zabodovať. Región, ktorý dnes z pohľadu územnosprávneho členenia reprezentujú Košický a Prešovský samosprávny kraj, akoby sa ešte stále nevymanil zo zajatia svojej nevýhodnej odľahlosti, ktorá predovšetkým mu bráni stať sa emancipovanejším a rozvinutejším aj v rámci Európskej únie. Tejto argumentácií pred voľbami do VÚC nahráva tradične zlá dopravná sieť, čo v konečnom dôsledku spôsobuje izoláciu východu od rozvinutejších regiónov a posilňuje jeho exotickú povesť. Tento starobylý problém sa v predvolebnom období prezentuje ako nezáujem vlády o osud východniarov, čoho sa chytajú najmä tzv. lokálpatrioti. Tak sa darí úspešne udržiavať pri živote ilúziu o bezmocných, stratených, zabudnutých východniaroch túžiacich čoraz intenzívnejšie po dobrých politických vodcoch, ktorí by ich zo zlej pozície konečne dokázali vyviesť. Chudoba, vyplývajúca z vysokej miery nezamestnanosti, investičná podvýživa a slabo rozvinutá infraštruktúra umožňujú zvesť o chradnúcom regióne z času na čas podhodiť vláde a volať ju na zodpovednosť za tento stav. Samozrejme, z hľadiska miestnych politických lokálpatriotov ide o povolenú taktiku posilňovania vlastnej popularity, no v zmenených podmienkach. V uplynulých rokoch sa totiž na Slovensku vytvoril moderný systém miestnej a krajskej samosprávy, ktorý väčšiu časť kompetencií odobral štátu a správu vecí verejných priblížil k občanovi. Mohlo by sa polemizovať o tom, nakoľko je takto orientovaná demokracia skutočne efektívna. V každom prípade sa však posilnili možnosti jej volených reprezentantov vplývať na život voličov, zlepšovať životnú úroveň ľudí aj na tzv. periférii.
Primátor mesta Košice a kandidát Smeru -- sociálnej demokracie na župana Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa obvinil vládnych predstaviteľov z neplnenia sľubov o pomoci regiónu, napríklad pri výstavbe rýchlostnej komunikácie k blízkej maďarskej hranici. Hoci ide o krikľavý prípad nepružnosti pri riešení akútnych problémov východoslovenskej infraštruktúry, paradoxne odhaľuje aj slabiny samosprávy. Tá nedokáže vytvoriť potrebný tlak na Bratislavu, ani primerane zmobilizovať miestne zdroje v spoločnom a strategickom záujme. Bez aktivít inšpirovaných zdola sotva možno očakávať efektívnejšiu iniciatívu, schopnú prelomiť nezáujem centrály. Samosprávne orgány regiónu nie sú len jeho demokraticko-politickým zastrešením, ale v podstate aj výkonným manažmentom, ktorého poslaním je získavať pre regionálny rozvoj čo najširšiu aktívnu podporu (predovšetkým podnikateľskej) verejnosti. Koncentrácia miestneho potenciálu hoci aj vytváraním účelových partnerstiev si skôr získa vládnu podporu, ako osamelé volanie ( vždy len po peniazoch) pútnika na púšti.
Trebuľova výzva, ktorou apeluje na všetkých východniarov, aby sa Košický a Prešovský samosprávny kraj dali dokopy, spoločne predkladali veľké rozvojové projekty priamo do Bruselu a nečakali na to, či ich vláda podporí, znie ušiam každého lokálpatriota isto príjemne. Košický i Prešovský región už dlhé roky hľadajú spôsoby ako zjednotiť krok pri presadzovaní spoločných záujmov a toto úsilie by sa malo ešte zintenzívniť. Na druhej strane je vždy lepšie, ak by dobrý východoslovenský program odobrila aj vládna centrála, ktorá bude pre Brusel vždy bližším partnerom ako región. Chce to však zdravší lokálpatriotizmus, menej politikárčenia a viac vzájomného pochopenia do všetkých perspektívnych miestnych iniciatív. Tak aby poslúžili skôr občanom, ako individuálnym ambíciám či straníckym záujmom.
StoryEditor