Pripravovaná novela Zákonníka práce naznačuje návrat základného rámca trhu práce o niekoľko rokov späť. Vrátane s rastom nezamestnanosti a práce na čierno. Navyše predstavitelia vlády sa predháňajú vo vyhláseniach o prílišnej liberálnosti slovenského pracovného kódexu. Argumentujú pritom výsledkami hodnotení rôznych medzinárodných inštitúcií. Utvára sa tak rýchlo šíriaci sa mýtus o tom, že náš Zákonník práce je skutočne liberálny.
Tomu tak nie je. Dokonca opak je pravdou -- a to dokazujú práve samotné medzinárodné ekonomické autority. Tak napríklad Svetová banka v štúdii Doing Business 2007 umiestnila Slovensko v celkovej obtiažnosti zamestnávania až na 72. miesto, ďaleko za krajinami ako Kazachstan, Uganda či Keňa. V komplikovanosti podnikania ako takého sme vďaka reformám síce postúpili na 36. miesto, naši podnikatelia však stále stratia vybavovaním formalít potrebných pre začatie podnikania o 17 dní viac než napríklad v Afganistane.
Vynára sa tu potom otázka: je skutočne na mieste označovať slovenský Zákonník práce za liberálny a či vôbec podmienky na podnikanie sú u nás príliš liberálne a prekážky zo strany štátu minimálne? Oprávnenosť týchto pochybností potvrdzuje i samotné ministerstvo hospodárstva, ktoré vo svojej Správe o stave podnikateľského prostredia uviedlo nelichotivé výsledky týkajúce sa hodnotenia veľkosti, resp. rozsahu problémov, ktorým zamestnávateľ čelí pri vzniku a ukončovaní pracovného pomeru.
Z uvedenej štúdie vyplynulo, že index náročnosti prepustenia (zamestnanca) na Slovensku je 40, čo je viac ako v stredoeurópskom regióne, ba dokonca i viac ako je priemer OECD (27,4). Podobne i index rigidity zamestnávania je vyšší, než je napríklad priemer OECD.
Takýchto štúdií pojednávajúcich o nelichotivom stave podnikateľského prostredia na Slovensku je viacero -- naposledy i Republiková únia zamestnávateľov vo svojom Komplexnom audite prekážok podnikania uviedla pracovnoprávnu legislatívu ako jednu z najväčších bariér v podnikaní a súčasne navrhla ihneď množstvo riešení , napríklad pružnejšiu legislatívu v tejto oblasti. Zdá sa však, že aktuálny návrh z dielne ministerstva práce problémy nášho trhu práce nielenže nerieši, ba dokonca utvára množstvo nových prekážok. Bodov, respektíve ustanovení, ktoré budú mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, je v ňom množstvo. Treba si však uvedomiť, že novelou nebudú poškodení len zamestnávatelia, ale v konečnom dôsledku zamestnanci samotní.
Vláda i zamestnávatelia majú v podstate rovnaké ciele -- zvýšenie blahobytu na Slovensku. Blahobyt však nemožno dosahovať sťažovaním podmienok na podnikanie. Ak totiž nebudú prosperovať firmy, prosperovať určite nebudú ani ich zamestnanci -- teda občania.
Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov