Rozpočet šitý na mieru

Pravdepodobne posledný rozpočet premiéra Mikuláša Dzurindu. Stal sa rekordérom. V ére samostatného Slovenska ich predložil deväť, teda o dva viac, ako expremiér Vladimír Mečiar. Aký je ten posledný, ktorý včera poslanci bez väčších problémov schválili?
Trochu predvolebný (nielen časovo, ale aj obsahom), hoci to jeho autor, minister financií Ivan Mikloš, nechce pripustiť. Nie je ideálny, ako nie sú ideálne ani rodinné rozpočty väčšiny domácností na Slovensku. Mierna dávka predvolebných opatrení však celkovému menu, ktoré vláda pripravila na nasledujúci rok, neuberá na kvalite.
V čom sú prednosti verejného rozpočtu? Bezpochyby je to zníženie schodku spod tri percentá HDP. Hoci čiastočne pod tlakom pravidiel Európskej únie. Ale nielen preto. Vláda si konečne uvedomila, že prehlbovanie schodku nie je pre ekonomiku ani ľudí dobré. Platí zaň ťažké miliardy úrokov, ktoré zmenšujú balík peňazí na školstvo, zdravotníctvo, vedu, výskum a investície. Len tento rok odíde zo slovenského rozpočtu na splátky úrokov zo štátneho dlhu vyše 25 miliárd korún.
To, že schodok verejných financií klesá vo volebnom roku o pol percentuálneho bodu, je medzinárodný unikát. Argumenty niektorých poslancov, že deficit štátneho rozpočtu -- najväčšej zložky verejných financií -- je stále vysoký, a že napríklad česká vláda šetrí viac -- neobstoja. V Česku je súčasťou štátneho rozpočtu aj sociálne poistenie. Na Slovensku nie, patrí však do verejných financií. V oboch krajinách zatiaľ sociálne poistenie vytvára prebytky. Preto je korektné porovnávať schodky celého okruhu verejných financií -- tak, ako to chce aj únia. A v tom je Slovensko medzi krajinami V4 jednoznačne najlepšie.
Viac peňazí v školstve, vo vede, výskume, v zdravotníctve a cestnej infraštruktúre -- ďalšie plusy posledného Dzurindovho rozpočtu. Ale aj menej štátnych úradníkov, jasné pravidlá pre investičné stimuly. V neposlednom rade je plusom aj zníženie štátnej prémie, ktorá je na finančnom trhu prežitkom. Pomáha nielen chudobným, ale aj bohatým, ktorí to nepotrebujú a je živnou pôdou pre kšefty. Na nich sa každoročne všakovakým delením cieľovej sumy, zhromažďovaním bločkov za stavebné práce a špekulovaním nabaľujú húfy sprostredkovateľov a finančných poradcov.
Mínusy? Je predvolebný, výdavky rastú rýchlejšie ako inflácia. Je trochu sebecký v tom, že poslancom a ostatným ústavným činiteľom zabezpečuje až osempercentný nárast platov. Poslancom v budúcom roku vynesie platový priemer na osobu 73-tisíc korún mesačne, teda o štyri tisícky viac ako majú teraz. Skromnosť im vo volebnom roku teda nechýba.
Ani tieto škvrny však nič nemenia na tom, že rozpočet je dobrý. Sú v ňom znaky zodpovednosti. To tu pred voľbami nebývalo zvykom.