Stratení v čiernej diere

Stratiť sa v administratívno-byrokratickej čiernej diere je situácia dôverne známa najmä uchádzačom o zamestnanie vyškrtnutým z evidencie úradov práce. Pre tzv. nespoluprácu vypadli z hry. Jednoducho nezvládli sprísnené pravidlá nevyhnutných kontaktov s úradmi -- pravidelné týždenné návštevy úradov, predkladanie potvrdení dokazujúcich vyhľadávanie zamestnania, postávanie v dlhých radoch na tesných chodbách, odmietania zamestnávateľmi, beznádejné poradenstvo a zbytočné konzultácie...
Podľa štatistík zverejnených odborármi nejde o nízke počty ľudí strácajúcich chuť, nádej aj motiváciu na zmenu smutného sociálneho postavenia. Od januára tohto roku bolo vyradených z evidencie 34-tisíc nezamestnaných. Hoci niet dôvodov veriť našim spolitizovaným odborárom viac ako štátnym orgánom, len s rezervou možno jasať nad údajmi vyrátanými Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorých v júli zaznamenala miera nezamestnanosti (11 percent) výrazný pokles. Evidencia môže byť presná, no veľmi nespravodlivá štatistická kategória. V Poľsku je napríklad nebývalý hospodársky rast, napriek tomu majú 18-percentnú mieru nezamestnanosti. Najvyššiu v EÚ.
Ak sa nejaký vládny politik oháňa vynikajúcimi ekonomickými parametrami a skvelými perspektívami krajiny, to ešte neznamená, že sa v nej ľuďom žije dobre. Samozrejme, nikto nedisponuje čarovným prútikom, ktorý by zo dňa na deň zrušil chudobu na Slovensku, ale prílišné opakovanie našich komparatívnych výhod (napríklad nízka cena práce) niekedy vyznieva tragikomicky. Podpora zahraničných investorov na úkor domácich podnikateľov možno prinesie nové pracovné príležitosti, ale iné zanikajú. Vo väčšine vyspelých krajín predstavujú rodinné, malé a stredné podniky jadro trhového hospodárstva -- vytvárajú drvivú väčšinu pracovných miest. Už dávno pochopili, že spoločnosť môže byť efektívnejšia a spravodlivejšia, ak v nej profituje väčší počet nezávislých podnikateľov a samostatne činných občanov.
Hoci si to naši politici nepripustia, problémy každého jednotlivca, vyplývajúce z jeho nezamestnanosti, sa stávajú brzdou rastu a úspechu z hľadiska dlhodobého rozvoja. Šéfka Slobodného fóra a poslankyňa NR SR Zuzana Martináková v rámci letného výjazdu do terénu nedávno objavila biedu na Gemeri. Starostovia, s ktorými debatovala, jej oznámili, že jej hlavnou, ak nie jedinou príčinou je nezamestnanosť. Účinkom sa v tomto regióne míňajú nielen všetky aktivačné a sociálne opatrenia vlády, ale aj väčšina vládnych či mimovládnych projektov zameraných na pomoc menej prispôsobivým skupinám obyvateľstva, dlhodobo nezamestnaným a ľuďom v hmotnej núdzi. Lídri Slobodného fóra preto chudobných Gemerčanov vyzvali na väčšiu aktivitu v boji za svoje práva, za dôstojnejší život nielen o desať či dvadsať rokov, ale dnes. Pekné, ale nereálne. Minimálne dovtedy, kým sa nezmení volebný systém a kým sa naši politici namiesto svojim straníckym centrálam nezačnú zodpovedať priamo občanom regiónu, kde boli zvolení.