Svetovú produkciu obilnín bude možné v nasledujúcich desiatich rokoch zvyšovať prostredníctvom vyšších priemerných výnosov, pretože sa odhaduje len malý prírastok nových pestovateľských plôch (o 0,4 percenta ročne). K zväčšeniu osevných plôch obilnín prispeje podľa odhadu OECD najmä kukurica ako surovina na výrobu bioetanolu. Prírastky hektárových výnosov obilnín sa predpokladajú u významných svetových pestovateľov v priemere ročne o 0,9 až dve percentá. Vyššie prírastky hektárových úrod majú byť v krajinách, ktoré mali doteraz pomerne nízke výnosy, napr. v Indii a v Ruskej federácii.
Prevažná väčšina pšenice (vyše 72 percent) sa bude spotrebúvať na potravinárske účely, aby sa pokryl dopyt v súvislosti s populačným rastom. Očakáva sa zvýšenie spotreby pšenice na osobu v mnohých transformujúcich sa ekonomikách. Priemerná spotreba pšenice na osobu stúpne vo svete do roku 2015 asi o 0,6 kg na 69,9 kg. Podobne stúpne aj spotreba kukurice na obyvateľa, najmä v rozvojových štátoch Afriky. Migrácia obyvateľstva v rozvojových krajinách Ázie a Latinskej Ameriky do miest podporuje stravovacie návyky zamerané na živočíšne bielkoviny, to znamená nárast chovu hospodárskych zvierat a s tým súvisiacej spotreby kŕmnych obilnín.
Vo viacerých štátoch (USA, Kanada, EÚ, Čína, Juhoafrická republika) bude v najbližších rokoch podporovať dopyt po kukurici najmä produkcia bioetanolu. OECD do roku 2015 odhadol 35-percentný rast spotreby kukurice na iné účely ako na výrobu krmovín a potravín. Výroba etanolu z obilnín bude v nasledujúcich rokoch kľúčovým prvkom, ktorý bude ovplyvňovať trh s obilninami. Viaceré štáty sa angažujú vo výrobe biopalív s argumentom, že má priaznivý dosah na životné prostredie (nižšie emisie oxidu uhličitého). Okrem toho produkcia biopalív prináša ekonomické a sociálne výhody v podobe zníženia závislosti od dovozu ropy, vyšších príjmov farmárov, vytvárania nových pracovných miest, pozitívneho rozvoja vidieka. Pri vysokých cenách ropy na svetovom trhu (nad 70 USD/barel) začína byť výroba bioetanolu vo viacerých štátoch efektívna aj bez štátnej podpory. Producentské štáty musia výrobu biopalív z obilnín regulovať takým spôsobom, aby sa neohrozila potravinová bezpečnosť, t. j. aby ponuka obilnín stačila pre potreby potravinárskeho a krmovinárskeho priemyslu. Pri súčasnej výrobnej technológii, priemerných výnosoch pšenice a kukurice, obmedzeniach v zahraničnom obchode a nevyužití momentálne neobrábanej ornej pôdy by niektoré štáty potrebovali na pokrytie 10 percent spotreby ropy minimálne 30 percent pestovateľskej výmery obilnín. Kvôli erózii, zväčšujúcim sa púštnym oblastiam, bytovej výstavbe a budovaniu cestnej infraštruktúry je pritom úbytok ornej pôdy celosvetovým problémom.
Ponuka a zásoby obilnín vo svete by v nasledujúcom desaťročí mali udržať krok s dopytom. Preto sa neočakáva rast cien pšenice ani hrubozrnných obilnín. Vzhľadom na predpokladaný vyšší dopyt po kukurici by sa mohli ceny do roku 2009 v porovnaní s rokom 2005 zvýšiť asi o 18 percent. Ceny pšenice na svetovom trhu v rovnakom období stúpnu o menšie percento. Stabilizácia cien pšenice na svetovom trhu sa do značnej miery odrazí v náraste exportu z tradičných exportujúcich krajín (USA, Kanady, Argentíny, EÚ, Austrálie, Ruskej federácie, Ukrajiny). Na druhej strane niekoľko priemyselne menej rozvinutých krajín zvýši v nasledujúcich desiatich rokoch nákupy obilnín, pretože nebudú schopné pokryť rastúcu spotrebu. V rámci členských krajín OECD sa predpokladá najvýraznejšie zväčšenie importu pšenice do Mexika a do Južnej Kórey. Z ostatných krajín sveta budú viac pšenice importovať Egypt, Nigéria, Čína, Irán a Brazília. Objem svetového exportu pšenice stúpne zo 109 mil. ton v roku 2005 na 128 mil. ton v roku 2015. Svetový obchod s kukuricou bude podstatne ovplyvňovať dopyt po bioetanole. Predpokladá sa zníženie predaja kukurice od obchodných spoločností z USA, ktoré sa vyrovná zvýšením exportu od iných svetových dodávateľov (Juhoafrickej republiky, Argentíny, čiastočne Ruskej federácie). Významnými nákupcami kukurice na svetovom trhu v najbližších rokoch budú Mexiko, Južná Kórea, Čína, Japonsko, Irán, Saudská Arábia, Egypt a Alžírsko.
Autor pracuje na Katedre ekonomických vied Právnickej fakulty Univerzity Komenského