Studená vojna sa neskončila

Washington v minulých dňoch oficiálne spečatil svoje víťazstvo v studenej vojne likvidáciou poslednej medzikontinentálnej balistickej rakety Peacekeeper. Povestná MX, schopná uniesť 10 jadrových hlavíc, síce skončí v šrote, ale plamienok studenej vojny ešte stále tlie, aj keď len na najvýchodnejšom okraji sveta. Nejde však o perifériu, veď v oblasti okolo Severnej Kórey sa stretávajú záujmy najväčších mocností -- USA, Ruska, Číny a Japonska, mier v tomto regióne je bezpochyby aj životným záujmom Európy. Dosiahnuť ho však nebude ľahké. Ukázala to aj posledná dohoda s KĽDR uzavretá v Pekingu. Pchjongjang po dvoch rokoch ťažkého vyjednávania napokon súhlasil, že zastaví svoj nukleárny zbrojný program a povolí na svoje územie vstup medzinárodného tímu inšpektorov výmenou za energetickú pomoc, hospodársku spoluprácu a bezpečnostné záruky. V jazyku medzinárodného práva to znamená, že opätovne pristúpi k zmluve o nešírení jadrových zbraní a získa tak právo na mierový jadrový program. Spojené štáty najprv pekinskú dohodu privítali ako pozitívny krok, ale zdôraznili nevyhnutnosť prísne overovať, či Pchjongjang naozaj splní svoje záväzky. Nedôvera voči predsavzatiam i skutkom najsurovejšieho a najnevyspytateľnejšieho diktátorského režimu na svete je prirodzená, slovník z čias reálnej studenej vojny však riešeniu problému neprospieva. Ukázalo sa to hneď na druhý deň, pri vyjasňovaní sporného bodu šesťstranných rokovaní (pravidelne sa nich zúčastňuje aj Južná Kórea). Severná Kórea nastolila "fyzickú záruku" budovania dôvery, pretože "inak by USA nemali ani snívať o tom, že KĽDR sa vzdá jadrového odstrašovania!" Tou zárukou má byť dodávka civilných ľahkovodných reaktorov do Pchjongjangu. Návrat do začarovaného kruhu hlbokej nedôvery okamžite po prvých pozitívnych signáloch z čínskeho rokovania opäť pripomenul beznádejnosť "mierového dialógu" vedeného s predsudkami, bez akýchkoľvek serióznejších záruk, že partner -- totalitný režim -- dodrží slovo. Šéfka americkej diplomacie Condoleezza Riceová označila dohodu z Pekingu za "významný krok vpred", v utorok definovali Japonsko aj USA požiadavku Severnej Kórey získať jadrové zbrane na nevojenské účely ešte pred vzdaním sa zbrojného jadrového programu, ako neprijateľnú. Zdĺhavý a nebezpečný spor KĽDR so zvyškom sveta akoby nemal reálne východisko aj napriek tomu, že oživovanie studenej vojny nikto nepripúšťa. Ohniská napätia na seba vždy prirodzene viažu riziko eskalácie násilia, či už organizovaného teroristami, alebo diktátormi. Úloha rukojemníka v riskantnej diplomatickej hre na pokraji priepasti je obrovskou skúškou trpezlivosti najmä pre juhokórejských vládnych predstaviteľov, ktorí sa myšlienky pokojného zjednotenia desaťročia traumatizovaného polostrova stále nevzdávajú.
Uzatvorenie poslednej kapitoly svetovej studenej vojny zostáva naďalej v nedohľadne. Jej redukcia na regionálnu podobu v mimoriadne citlivej oblasti neeliminuje riziko globálneho požiaru. Ukazuje sa, že iba normalizácia vzťahov Pchjongjangu s Washingtonom, dosiahnutá obojstranne prijateľným kompromisom a sprevádzaná masívnou medzinárodnou podporou, môže zaručiť reálnu stabilizáciu situácie na Ďalekom východe a navždy pochovať tento smutný relikt svetovej studenej vojny.