Eurofondy alebo nízke dane

Otázka eurofondy verzus nízke dane nie je nová. Už počas prvého roka nášho členstva v EÚ nás Gerhard Schröder vystríhal, že naša neochota zvýšiť dane môže viesť k zníženiu rozpočtu EÚ pre regionálnu politiku. Pridal sa jeho sociálnodemokratický kolega švédsky premiér Goran Persson: "Asi si myslia, že vo Švédsku, Fínsku a v Dánsku budeme vyberať vysoké dane a posielať tieto peniaze do východnej Európy, aby tam mali triedu bohatých, ktorá dane neplatí. To je však neobhájiteľné." V podobnom duchu sa pred rokom vyjadril i Nicolas Sarkozy, vtedy ešte v pozícii francúzskeho ministra financií, ktorý prišiel s nápadom, aby bolo čerpanie eurofondov viazané na výšku podnikových daní.
Krajiny tzv. starej Európy trápi nízky ekonomický rast, ktorý súvisí i s vysokými výdavkami na zaopatrovateľské funkcie štátu. Tie zasa pokrývajú vysokými daňami a odvodmi, pričom zamestnávatelia v takomto prostredí nie sú schopní zvyšovať počet pracovných miest a vôbec byť konkurencieschopní v globálnom meradle. Snahy riešiť to zavedením rovnej dane v Nemecku v predvolebnej kampani nezabodovali, ba naopak, takmer Merkelovú stáli víťazstvo vo voľbách. Keďže staré členské krajiny nie sú schopné reformovať svoj štát blahobytu a brániť sa tak logickému odchodu firiem smerom na východ, riešenie vidia v exporte svojho rigidného európskeho sociálneho modelu k nám. Merkelovej vyhlásenia treba vnímať najmä ako gesto smerom k voličom, ktoré podobne ako nedávne strašenie poľským inštalatérom vo Francúzsku znie takto: "Nemusíte sa báť konkurencie z východu, my vaše pracovné miesta uchránime!"
A aká je teda naša odpoveď? "Slovensko nemôže zahlasovať za európsky rozpočet, ktorý by zohľadňoval takéto požiadavky nemeckej veľkej koalície," znie stanovisko nášho ministerstva financií. Inak povedané, nemecko-francúzska "os" v nás nenachádza spojenca podporujúceho urýchlenú daňovú harmonizáciu daňového systému v rámci únie. Veľmi správne, rozhodovanie o otázke daní totiž musí ostať na úrovni národného štátu ako súčasť jeho suverenity. Ako však, na druhej strane, odpovieme na minuloročnú otázku Sarkozyho, v ktorej sa nás ako zástupca francúzskej vlády úplne legitímne pýta: "Ako máme ráno redukovať svoje deficity a večer zvyšovať výdavky na financovanie štrukturálnych fondov?" Kde teda berie premiér Dzurinda morálne právo žiadať pre Slovensko čoraz vyššie príspevky z eurofondov, ktorých príjmy pochádzajú najmä z peňazí daňovníkov Nemecka a Francúzska, ktorí patria medzi najväčších prispievateľov do rozpočtu EÚ?
Doterajšiu pozíciu slovenskej vlády odmietať výzvy zrušiť "neférovú" daňovú súťaž treba len kvitovať. Treba len dúfať, že ju počas prebiehajúcich debát o rozpočte únie "nepredá" za možnosť výraznejšieho čerpania z eurofondov. V hre je totiž skoro 400 miliárd korún, ktoré by sme z nich mohli čerpať počas sedemročnice počnúc rokom 2007. Samozrejme, za podmienky, že budeme poslušní a podľa nemecko-francúzskeho vzoru harmonizujeme dane. Bola by to však veľká škoda, presahujúca horibilné sumy sľubované z eurofondov. Víťazstvo eurofondov v boji s nižšími daňami bude v konečnom dôsledku prehrou všetkých európskych politikov i obyvateľov. Trhu nerozkážu a prípadným odchodom firiem do prostredia pre ne výhodnejšieho, dajme tomu v Ázii, stratí EÚ ako taká.

Autor je analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika