Z hľadiska veľkých čísel vyzerala debata o európskom rozpočte na roky 2007 až 2013 nepochopiteľne búrlivo. Výsledok sa iba nepatrne odlišuje od luxemburského návrhu. Nie je takmer jedno, či Európa bude rozdeľovať 1,06 alebo 1,045 percenta veľkosti svojej ekonomiky, keď stále ide fakticky o jedno percento? A stál tento drobný rozdiel zato riskovať už aj tak zlú povesť EÚ?
Bolo niekoľko dôvodov, pre ktoré by časť štátov na tieto otázky odpovedala kladne. Okrem malých čísel boli v hre veľké emócie, a v každej krajine ich vzbudzovalo čosi iné.
Vo Veľkej Británii to bol britský rabat, teda zľava, ktorú dostáva krajina už 12 rokov za to, že má málo poľnohospodárov, ktorí by "požierali" peniaze z európskych fondov. Podľa britských médií sa Tony Blair na summite dopustil národnej zrady, keď dovolil ukrojiť z rabatu 10 miliárd eur. Aj to sú však iba emócie: v absolútnom vyjadrení bude britský rabat aj od roku 2007 vyšší ako doteraz. BBC o Blairovej pozícii uviedla, že mal na výber medzi dvoma možnosťami: domácou kritikou alebo izoláciou v Európe. Vybral si prvú.
Poľsku alebo Maďarsku, ktoré si zahrali úlohu lídrov boja za záujmy nových členských krajín, záležalo na názoroch svojej domácej verejnosti oveľa viac. Na rozdiel od Blaira sa domov vrátili ako víťazi. Predovšetkým Kazimierz Marcinkiewicz si vydobyl stovku miliónov eur, ktoré dostanú početní poľskí poľnohospodári.
Nová nemecká kancelárka v zlomovom momente súhlasila so zvýšením nemeckých platieb do spoločného rozpočtu, aby sa poľský hlad po peniazoch nasýtil. Aj preto vyzerá Angela Merkelová ako hrdinka summitu. Okrem toho, že ho zachránila pred blamujúcou nedohodou, sa jej podarilo skoncovať s dojmom bezvýhradného francúzsko-nemeckého spojenectva.
Cenu za to zaplatil aj najzarytejší obhajca poľnohospodársky orientovaného európskeho rozpočtu Jacques Chirac. Musel súhlasiť s tým, že Európa začne prehodnocovať dotovanie poľnohospodárov už v roku 2008. Druhú prehru utŕžil Chirac pred francúzskymi majiteľmi reštaurácií, pretože nedostal súhlas na zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty.
Najlepší pomer medzi spokojnosťou a snahou dosiahli nové členské štáty, ktoré zaujali pragmatickú pozíciu. Príkladom je Slovensko. V rokoch 2007 až 2013 nám približne jeden zo siedmich štátnych rozpočtov zaplatí únia. Zjednoduší sa nám cesta k peniazom a predĺži sa termín na fakturovanie projektov. Samosprávam zjednoduší život možnosť preplácania dane z pridanej hodnoty a bonusom je zvýšenie dotácie na odstavenie Bohuníc.
StoryEditor
Komentár HN: Veľké emócie pre malé čísla
Z hľadiska veľkých čísel vyzerala debata o európskom rozpočte na roky 2007 až 2013 nepochopiteľne búrlivo. Výsledok, na ktorom sa napokon lídri krajín cez víkend dohodli, sa iba nepatrne odlišuje od luxemburského návrhu, ktorý mali na stole v júni. Nie je skoro jedno, či Európa bude rozdeľovať 1,06 alebo 1,045 percenta v