Rozdiely sú všade na svete

Regionálne rozdiely na Slovensku stále zostávajú veľké. Navyše, ani o nejakom približovaní ekonomicko-sociálnej situácie jednotlivých krajov sa nedá hovoriť. Ako je známe, najrozvinutejším regiónom je a bude hlavné mesto a najbližšie okolie. Nasleduje ho Trnavský a Trenčiansky kraj. Na chvoste ekonomickej vyspelosti tradične zostávajú košický, banskobystrický a prešovský región. Ten, kto si myslí, že situácia by sa mohla nejako zásadne zmeniť, je na veľkom omyle. Regionálna disproporcia je totiž v každej krajine na svete a je jedno, či ide o USA, Japonsko, Nemecko alebo o Kambodžu, prípadne Veľkonočné ostrovy. Veď napríklad aj v Českej republike, ktorá je jednou z krajín Európskej únie, kde je najmenej chudobných, existujú regionálne rozdiely.
Obyvatelia východoslovenských regiónov sa tak musia zmieriť s tým, že nikdy nebudú mať takú vysokú životnú úroveň ako v Bratislave, prípadne v ďalších oblastiach západného Slovenska. Podstatné je však, aby sa aj obyvatelia zaostalých regiónov mali čím ďalej tým lepšie. To znamená rast zamestnanosti, pokles nezamestnanosti a zvyšovanie reálnych miezd. Jedinou možnosťou, ako to môže štát zabezpečiť, sú investície do infraštruktúry a zvýšenia vzdelanostnej úrovne. Potom by mohli v čoraz väčšej miere prichádzať investori, či už domáci alebo zahraniční, aj do východnejších regiónov, ktorí by dali nezamestnaným ľuďom prácu. V dôsledku zvýšenia príchodu spoločností by tak prichádzalo aj k rastu miezd.
Na druhej strane, investori potrebujú aj kvalifikovanú pracovnú silu. Veď predsa nikto nezamestná niekoho, kto v podstate nikdy nepracoval a má ukončené jedine základné vzdelanie. Bohužiaľ, takýchto ľudí je v chudobnejších častiach Slovenska relatívne veľa. Budovanie infraštruktúry a rozvoj vzdelania sú dva hlavné nástroje ako predísť príliš rýchlemu vzďaľovaniu západných regiónov zvyšku Slovenska. Tu však treba podotknúť, že peniaze z Európskej únie alebo z nášho štátneho rozpočtu treba vynaložiť uvážlivo a efektívne. Bolo by predsa zbytočné pumpovať peniaze do regiónov, ktoré majú veľmi nízky ekonomický potenciál na úkor perspektívnych krajov, čo by v konečnom dôsledku brzdilo celé Slovensko. Veď predsa ľudia musia začať brať mobilitu za úplne prirodzenú vec, musia sa prispôsobiť možnostiam. Naopak to nejde.