Dve tváre vládnej pravice

Vstup Slovenska do Európskej únie bol na základe niekoľkoročných negociácií podmienený i faktom, že Slovensko sa zaviazalo prevziať a uskutočňovať na svojom území regionálnu politiku EÚ. Tá sa, ako je všeobecne známe, realizuje prostredníctvom sústavy národných rozvojových plánov a finančne zabezpečuje najmä štrukturálnymi fondmi a Kohéznym fondom. Celé sa to plánuje v sedemročných cykloch.
Keďže Slovensko v roku 2004 pristúpilo do aktuálneho programovacieho obdobia EÚ 2000 -- 2006 už v jeho priebehu, nemohlo rozpočet EÚ a ani jeho skladbu ovplyvniť. Pri schvaľovaní finančného rámca EÚ na roky 2007 až 2013 už právo vyjadriť sa máme. Rozhodovať sa bude na úrovni predstaviteľov vlád členských štátov dokonca jednomyseľne. V tomto roku sa Európska komisia chce s členskými krajinami dohodnúť i na tom, ako cez regionálnu politiku po roku 2007 stroviť tretinu výdavkovej časti eurorozpočtu, čo sa v súčasnosti rovná ročne vyše 30 miliardám eur. O podobe prerozdelenia eurofondov v ďalšej sedemročnici sa už dlhodobo diskutuje a rozhodovať sa o nej bude už tento rok. Aký názor presadzuje v Bruseli Slovensko?
V januári 2004 schválila vláda SR svoju pozíciu k budúcnosti regionálnej politiky EÚ. Deklarované priority neveľmi vybočujú z mainstreamu stanovísk už prezentovaných vládami ďalších členských krajín. Názory z radu tých "odvážnejších" sú formulované len veľmi diplomaticky, keďže ich podľa vládnej pozície len "nechávame na zváženie členských štátov". Spomedzi nich spomeňme požiadavku, aby podporu získavali zo zdrojov EÚ regióny len tých členských krajín, ktorých hrubý domáci produkt na obyvateľa meraný v parite kúpnej sily nedosahuje 100 percent priemeru HDP EÚ25. Takýmto riešením by sa totiž logicky znížila zbytočná recyklácia zdrojov medzi rozvinutejšími krajinami navzájom, pričom príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ pre regionálnu politiku by sa nemuseli zvyšovať.
Podľa zmienenej pozície sa ešte minulý rok naša vláda nazdávala, že "zvyšovanie limitu na financovanie štrukturálnych operácií... nie je nevyhnutné". Tento rok je už všetko inak. Podľa ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana je podpora regionálnej politiky EÚ najdôležitejšou prioritou. Slovensko vraj v rámci eurorozpočtu tiež podporuje čo najväčší prísun finančných prostriedkov pre eurofondy. Zrejme ako nepodstatná sa berie nielen spomínaná pozícia SR z minulého roka, ale i stanovisko k návrhom nových nariadení EK viažucich sa k štrukturálnym fondom, ktoré vláda nedávno prerokovala. I z jeho textu vyplýva, že nový systém bruselskej podpory rozvoja regiónov bude opäť nielen dokonale neprehľadný, ale i administratívne náročnejší. Toľko o prvej -- európskej tvári našej vládnej pravice.
V domácej politike, a tá predstavuje tú druhú tvár, zastávajú tí istí ľudia odlišné názory. V znižovaní verejných výdavkov sa naša vláda s nálepkou stredopravicovosti vyžíva už dlhodobo, i keď zväčša ide skôr len o deklarácie. Keď v decembri 2001 parlament schválil zrušenie niektorých štátnych fondov, hlavným argumentom bola snaha o "urýchlené ozdravenie sektora verejných financií, najmä vzhľadom na zvýšenie zodpovednosti štátu za schodok verejných financií". Systém eurofondov a subvencií však nie je v princípe o nič lepší ako nedávno zrušené štátne fondy. Vychádza totiž z tzv. európskeho sociálneho modelu postaveného na štáte blahobytu a súvisiacich štátnych zásahoch nielen do ekonomickej slobody. To je len jeden z príkladov zrejmej absencie konzistentnosti názorov našej vládnej pravice.
Prívrženci prístupu k regionálnemu rozvoju, ktorý neúspešne už tri desaťročia razí i EÚ, sú presvedčení, že bez zásahov štátu by prevládali tendencie smerujúce k zväčšovaniu (prehlbovaniu) rozdielov, ktoré by následne existovali dlhodobo či trvalo. Na báze tohto prístupu sa vyvinula a dodnes existuje i regionálna politika EÚ vo forme redistribučnej stratégie. Jedinou ozajstnou pravicovou pozíciou k takejto politike by však mala byť požiadavka jej zrušenia.