Podľa posledného prieskumu analytikov a ekonómov by Európska centrálna banka mohla oznámiť zmeny v kvantitatívnom uvoľňovaní (QE) už na septembrovom zasadnutí. 28 z 50 opýtaných ekonómov si myslí, že ECB tak urobí v septembri, 15 ekonómov si myslí, že to bude v októbri a ostatní opýtaní očakávajú zmeny v QE až začiatkom nového roka.
Toto rozhodnutie bolo holubičie, nakoľko Draghi poznamenal, že ak aj uvoľňovanie skončí, sadzby zostanú na súčasných úrovniach ešte veľmi dlhú dobu. Ekonomika podľa ECB stále potrebuje uvoľnenú monetárnu politiku. K samotnému kvantitatívnemu uvoľňovaniu bola ECB skúpa na slovo, avšak podľa guvernéra by mohlo byť predĺžené alebo navýšené podľa potreby.
Inflácia v eurozóne však ostáva pod cieľom ECB. Júlová hodnota 1,3 percenta ide na vrub CPI inflácie a trh očakáva rast spotrebiteľských cien pre tento rok len 1,5 percenta a na budúci rok len 1,4 percenta.
Aj to je dôvod, prečo ostanú sadzby v EU ešte dlho nízke. Otázne ale je, či sa ECB podarí naštartovať infláciu len s pomocou nulových sadzieb, keď sa jej to nepodarilo ani s obrovským nakupovaním dlhopisov.
Európska centrálna banka bude musieť aj tak znižovať objem QE hlavne kvôli nedostatku dlhopisov vhodných na kúpu. Ak by centrálna banka nakupovala ďalej rovnakým tempom, „vystačili“ by podľa prepočtov niektorých analytikov dlhopisy na trhu v EÚ len na rok 2018.
Očakávané ukončenie QE poslali euro prudko nahor a pár EUR/USD sa dostal takmer na úroveň 1,20. Vymazal tak polovicu strát, utŕžených od začiatku uvoľňovania monetárnej politiky. Rastúce euro je ale pre ECB, ale najmä pre európske firmy a ekonomiky negatívnou správou, a preto bude mať Draghi aj napriek monetárnemu utesňovaniu veľký problém udržať euro na nižších úrovniach.
Autorom je Peter Bukov, hlavný analytik TopForex