Platy najvyšších šéfov veľkých amerických firiem môžu ľahko vyvolať závisť. Dráždia predovšetkým tým, že vrcholoví manažéri ich dostanú aj vtedy, ak privedú firmu na pokraj skazy alebo rovno do krachu (ako napríklad Jimmy Cayne, v januári 2008 odvolaný šéf investičnej banky Bear Stearns, ktorý v tom istom roku, presne v čase marcového kolapsu banky, ktorý spôsobil, kupoval apartmán v newyorskom hoteli Plaza za 26 miliónov dolárov). Kde sú potom tie poučky, že platy rastú (resp. sa znižujú) vďaka rastu (alebo poklesu) cien akcií?
Ekonómovia sa pritom zvyčajne zhodujú v tom, že vysoká mzdová nerovnosť na pracovisku vedie k poklesu spokojnosti väčšiny pracovníkov, ktorí žiarlia na (naj)lepšie ohodnotených kolegov. Zamestnávateľom sa teda odporúča, aby starostlivo strážili roztváranie platových nožníc a ak musia mzdy zvýšiť jedným (preto, že na trhu práce ich nie je dostatok), nech platy „dorovnajú“ aj druhým.
Tím vedcov okolo Andrewa Clarka dospel v štúdii z roku 2007 k odlišným záverom. Mzdová nerov...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.