Hugh Hefner je pre niektorých ľudí neznámou osobou. Dielo, ktoré ho preslávilo, sa však stalo základným kameňom multimediálneho impéria, ktoré dnes pozná celý svet.
Časopis (nielen) pre pánov plný krásnych žien a kvalitného literárneho obsahu pochádzajúceho od najväčších umelcov svojej doby sa stal symbolom sexuality, rozkoše ale aj elegancie a životného štýlu ľudí na úrovni, ktorí to majú radi „horúce“.
| Hugh Hefner Dátum narodenia: 9. apríl 1926 Miesto narodenia: Chicago, USA Záujmy: bojovník za práva menšín, filantrop, vydavateľ Rodinný stav: dvakrát rozvedený Deti: Christie, David, Marston, Cooper |
Pôvodným menom časopisu malo byť „Stag party“ (Pánska jazda). Avšak aby predišiel porušeniu ochrannej známky už existujúcej značky zvolil názov, ktorý mu poradil známy a tak svoje „dieťa“ pokrstil menom Playboy (po skrachovanej automobilovej spoločnosti z Chicaga).
Logo zobrazujúce zajaca s motýlikom vybral pre jeho hravosť a vtipný sexuálny podtón – imidž ktorý chcel vštepiť Playboy-u.
IQ génia
Hugh Hefner bol starším synom Grace a Glenna Hefnerových, prísnych metodistov. Narodil sa 9. apríla 1926 v Chicagu kde získal vzdelanie, ktoré prerušila jeho vojenská služba v Európe. Tá trvala dva roky a po jej absolvovaní doštudoval umenie a následne psychológiu. Titul bakalára získal v roku 1950.
Na škole mu vraj namerali IQ 152, pričom ho označovali za žiaka bez nadšenia, čo sa nedalo povedať o jeho pôsobení na univerzite, kde sa prejavil jeho novinársky talent, keď založil školský časopis.
Ako čerstvý absolvent sa zamestnal v redakcii Chicagskeho časopisu Esquire. Ten uverejňoval pikantné články určené pre pánov a postupne sa pretransformoval na magazín všeho-chuti – rozsah tém artiklov siahal od pánskej módy až po literárne práce takých spisovateľov akými boli napríklad Ernest Hemingway a F. Scott Fitzgerald. Heffner tu pracoval ako reklamný textár do roku 1953, kedy odišiel pre zamietnutú žiadosť o zvýšenie platu. Rozhodol sa vytvoriť časopis podobný ako bol Esquire, avšak omnoho lepší.
Ameriku 50-tych rokov stále zatemňovali temné mraky minulosti – takmer 30 rokov vojny a depresia ekonomickej krízy. Magazín ako Playboy , ktorý sa zdal byť vítaným prostriedkom proti potláčaniu sexuálnych pudov, zaujal určitým spôsobom pozíciu média, ktoré rozptyľovalo útrapy a bolesť prostredníctvom porušovania všetkých doktrín a otváralo, priam okysličovalo témy, ktoré dovtedy puritáni a konzervatívci strážili po celé stáročia. Hefner bol práve ten, ktorý preboril ľady a svetu otvoril bránu (nielen) do Edenskej záhrady.
Získal slávnych spisovateľov
Sedem tisíc dolárov od 45 investorov a tisíc od jeho matky, ktorá verila v jeho schopnosti, potreboval na vydanie prvého čísla, ktoré vytvoril v kuchyni vo svojom byte v Hyde Parku, časti Chickaga. Na titulnej strane nebol zobrazený ani dátum, keďže si nebol istý úspechom, ani zajačik s motýlikom, ktorý sa objavil až v druhom vydaní. Jeho prvotinu zdobila jedna z najkrajších žien 20-teho storočia, Merylin Monroe - „Zlatíčko mesiaca“, pričom na plagáte, ktorý umiestnil do stredu magazínu, odhalila svoju ženskosť, vďaka čomu sa z magazínu stal horúci tovar, ktorý sa v stánkoch dlho neohrial a konečné čísla ukazovali 54 175 predaných výtlačkov.
Od začiatku bol však Playboy iný, ako ostatné mužské časopisy. Sofistikovaný, na úrovni očaroval svojich čitateľov príspevkami od slávnych spisovateľov svojej doby, či to bola poviedka so Sherlockom Holmesom v prvom vydaní alebo román Raya Bradburyho 451 stupňov Fahrenheita na pokračovanie v roku 1954. Ďalšími boli mená, klenoty literatúry 20. storočia ako Jack Kerouac, Arthur C. Clarke, William Saroyan, Ernest Hemingway či Kingsley Amis. V kombinácii s rozhovormi so slávnymi hudobníkmi, hviezdami strieborného plátna a s fotkami zvodných letmo odetých slečien sa z Playboya vyvinulo monštrum, ktorého predaj sa v roku 1959 blížil k 1 miliónu kópií mesačne. V roku 1970 sa Playboy Enterprises premenila na veľkú korporáciu. V 1972 dosiahol mesačný predaj 7 miliónov kópií čo činilo zisk 12 miliónov dolárov.
Zlatá éra ktorú Playboy nastolil mu umožnila presiaknuť celou infraštruktúrou viacerých odvetví mediálneho, zábavného aj hotelierskeho priemyslu. Hefner v Amerike vytvoril sieť exkluzívnych nočných klubov, kde zákazníkov obsluhujú slečny, „Zajačikovia“ , ktorých uniforma (ktorú si mimochodom dal Hefner patentovať) pripomína skôr plážový outfit. Ďalej to je sieť hotelov, modelingové agentúry, nahrávacie spoločnosti, podieľanie sa na produkcii filmov a kníh, ktoré z tejto značky vytvorili každodennú súčasť života.
Nezvoň, ak nežiješ naplno
Hefner sa rád prezentuje ako charizmatická ikona generácie sexuálnej revolúcie. Vo svojich 85tich rokoch žije vo svojej preslávenej Playboy rezidencii, ktorú donedávna zdieľal nielen so svojimi nevinne vyzerajúcimi, mladučkými (aj sexuálnymi) partnerkami ale aj s miliónmi divákov známej reality šou Playboy's Penthouse. Nad vstupom do rezidencie visí mosadzná doska, ktorá vraví: „If You Don't Swing, Don't Ring" (Nezvoň, ak nežiješ naplno).
Vďaka mŕtvici, ktorá ho postihla v roku 1985, však Hefner svoje neúnosné tempo spomalil, väčšinu povinností týkajúcich sa spoločnosti prenechal svojej dcére Christie Hefnerovej, novej predsedkyni predstavenstva a generálnej riaditeľke, ktorá tútu funkciu vykonávala do Januára 2009.
Už v roku 1965 vytvoril nadáciu Playboy Foundation, ktorá podporuje výskum sexuality a skupiny bojujúce proti cenzúre. V roku 2010 poskytol organizácii Trust for Public Land dar vo výške 900 tisíc dolárov na uchovanie podobizne Hollywoodskeho nápisu, ktorého čaro prirovnal k parížskej Eiffelovke. Za svoje zásluhy a výsledky bol ocenený cenou Henryho Johnsona Fishera, ktorá je najvyšším ocenením vydavateľov Ameriky a hviezdou na hollywoodskom chodníku slávy.