Globálny výpredaj štátnych dlhopisov pokračuje. Výnosy referenčných desaťročných dlhopisov vlády USA vzrástli k pozorne sledovanej hranici piatich percent. Informuje o tom agentúra Reuters.
Investorov znepokojujú obavy z inflácie v dôsledku zvyšovania cien ropy, ktoré sa vyšplhali výrazne nad 100 USD (86,09 eura) za barel (159 litrov), ako aj rastúca pravdepodobnosť, že americká centrálna banka (Fed) čoskoro sprísni menovú politiku.
Výpredaj sa rozšíril
Výnosy desaťročných dlhopisov vlády USA sa v piatok v ázijskom obchodovaní dostali až na 4,97 percenta, čo je najviac od konca roka 2023. Investori zostávajú nervózni z možnosti, že výnosy prekročia hranicu päť percent, nad ktorú sa naposledy krátkodobo dostali pred tromi rokmi.
Výpredaj sa rozšíril aj na ázijské dlhopisové trhy. Výnosy 3-ročných austrálskych štátnych dlhopisov vyskočili o 18 bázických bodov na 5,047 percenta, čo je najviac za uplynulých 15 rokov.
Výnosy 10-ročných japonských štátnych dlhopisov stúpli o šesť bázických bodov na 2,97 percenta, keďže sa všeobecne očakáva, že japonská centrálna banka (BoJ) na budúci týždeň zvýši úrokové sadzby na najvyššiu úroveň za 31 rokov a zároveň môže signalizovať rýchlejšie sprísňovanie menovej politiky.
V Európe klesli futures na nemecké štátne dlhopisy (Bund) o 0,22 percenta na najnižšiu úroveň od roku 2011, zatiaľ čo futures na francúzske štátne dlhopisy (OAT) sa oslabili o 0,3 percenta na historické minimum.
Náklady na financovanie sa od Tokia a Sydney až po New York a Londýn pohybujú na viacročných maximách. Investori čoraz viac do cien započítavajú potrebu ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb s cieľom obmedziť inflačné tlaky vyvolané vojnou na Blízkom východe, ktorá trvá už viac ako šesť mesiacov.
Kľúčový míľnik v USA
Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok (10. 9.) zvýšila úrokové sadzby a varovala, že inflačné tlaky môžu byť trvalejšie. Vo štvrtok zverejnené údaje zároveň ukázali, že veľkoobchodná inflácia v USA sa v auguste zrýchlila, čo podporilo očakávania, že Fed na budúci týždeň zvýši úrokové sadzby.
Trvalým zdrojom obáv sa stávajú aj rastúce verejné dlhy vyspelých ekonomík. Investori preto požadujú vyššiu rizikovú prirážku za držbu štátnych dlhopisov.
Výnosy štátnych dlhopisov slúžia ako referenčná sadzba pre oceňovanie aktív na finančných trhoch. Vyššia cena peňazí preto znamená drahšie hypotéky pre domácnosti a zároveň sťažuje fiškálnu situáciu vlád, ktorým rastú náklady na obsluhu dlhu.
„Sme svedkami dokonalej búrky, keď vyššie ceny ropy, rastúce inflačné obavy, reštriktívny postoj centrálnych bánk a pretrvávajúce obavy z fiškálnych deficitov spoločne tlačia na nárast výnosov dlhopisov na celom svete,“ uviedol hlavný makroekonomický stratég Bank of Singapore Mansoor Mohi-uddin.
Dodal, že ak dnešná správa o vývoji indexu spotrebiteľských cien (CPI) v USA potvrdí inflačné tlaky, výnosy desaťročných dlhopisov vlády USA zrejme prekročia hranicu päť percent.
Podľa niektorých analytikov predstavuje trvalé prelomenie hranice piatich percent pri výnose 10-ročných štátnych dlhopisov USA kľúčový míľnik. Dlhopisy by sa totiž stali atraktívnou alternatívou voči akciám, čo by mohlo viesť k odlevu kapitálu z akciových trhov.
Nárast výnosov štátnych dlhopisov zároveň zvyšuje náklady na financovanie v celej ekonomike prostredníctvom drahších hypoték, úverov na autá, spotrebiteľských úverov, ako aj financovania podnikov a samospráv.
