365.bank sa ako jediná slovenská banka dostala do globálneho rebríčka TOP 50 Banking Brands časopisu The Banker a Kantar BrandZ. Čo toto ocenenie znamená pre vás a pre slovenské bankovníctvo?
Slovenský trh je malý, relatívne konzervatívny a extrémne konkurenčný. Preto fakt, že značka zo Slovenska prerazí v konkurencii svetových mien, nie je len symbolické gesto. Je to signál, že stratégia, trpezlivosť, disciplína a jasná identita dokážu konkurovať kapitálu aj geografii.
Pre celé slovenské bankovníctvo je to zrkadlo. Ukazuje, že inovácie a odvaha nie sú výsadou veľkých krajín ani veľkých rozpočtov. Sú výsledkom jasného smeru, schopnosti vydržať a nezľaknúť sa ťažších rozhodnutí. Slovensko sa často podceňuje, hovoríme si: sme malí, nemáme zásah. No ukázali sme, že ak máme silnú stratégiu, vieme preraziť tam, kde by to ešte nedávno nikto nečakal.
Roky sme budovali značku, ktorá sa nebojí zmeny, rastie s klientmi a dokáže udržať tempo s najlepšími na svete. A svet si to všimol. Pre mňa osobne je to dôkaz, že aj banka zo Slovenska môže hrať prvú ligu. Ale je to aj záväzok. Ak jedna slovenská banka dokáže byť medzi TOP 50 na svete, znamená to jediné. Klient na Slovensku si zaslúži svetovú kvalitu. A my máme povinnosť ju ďalej posúvať.
Ako ste sa z malého hráča vypracovali na pozíciu, kde dnes ste?
Náš príbeh nie je o tom, že sme prekonali veľkých hráčov, ale o tom, že sme odmietli hrať ich hru. Slovenský trh je saturovaný niekoľkými veľkými bankami, ktoré majú za sebou desiatky rokov stabilného biznisu, robustné procesy a obrovské portfóliá.
Začali sme ako malý digitálny challenger, ktorý chcel najprv zaujať mladých, aby neskôr dokázal presvedčiť aj mainstream. Kľúčové bolo, že sme od začiatku vedeli, že nás čaká veľmi dlhý beh. To, že sme sa z aplikácie stali plnoformátovou bankou, nebol zázrak ani šťastie. Bola to stratégia fázovania. Ale musím priznať, že nám významne pomohla pandémia, ktorá všetko urýchlila, ale my sme boli už v tom čase pripravení.
Naša najsilnejšia výhoda bola flexibilita. Veľké banky sú ako tankery, stabilné, ale ťažko meniteľné. My sme boli rýchly čln. Mohli sme experimentovať, učiť sa a meniť sa bez toho, aby sme ohrozili jadro biznisu.
A druhá vec: vedeli sme používať jazyk dnešných ľudí, nie bankových smerníc. Jasne, zrozumiteľne, bez byrokracie. V dnešnom svete je to obrovská konkurenčná výhoda.
Ak by ste dnes zakladali banku úplne odznova – prostredie je iné, technológie pokročilejšie, očakávania zákazníka vyššie – ako by táto banka vyzerala?
Bola by to banka, ktorá uľahčuje finančný život bez toho, aby zasahovala do toho skutočného. Banka postavená na neviditeľnosti tam, kde to dáva zmysel, a na ľudskosti tam, kde ju človek potrebuje. Od začiatku by mala modulárnu architektúru, technickú aj mentálnu. Aby sa vedela meniť podľa toho, ako sa mení svet. Nebola by v počítači ani v mobile.
Príbeh 365-ky nás naučil, že v prípade mobile first filozofie je najlepšie riešenie nie to, ktoré má najviac funkcií, ale to, ktoré najmenej prekáža. Má existovať, má pomáhať, ale nepotrebujete o nej vedieť.
Vaša banka v prvom polroku 2025 dosiahla čistý zisk 21,1 milióna eur, no súčasne ste mali vysoký odvod a daňovú povinnosť (10,2 milióna eur). Ako tieto čísla hodnotíte z pozície stratéga a aký vplyv má takéto zaťaženie na ďalšie investície?
Prvý polrok bol pre nás veľmi úspešný, zároveň však platí, že celkové daňové a odvodové či systémové zaťaženie je vysoké a prirodzene ovplyvňuje tempo, akým dokážu banky inovovať či investovať.
Pokračujeme v investíciách do digitalizácie, bezpečnosti a služieb pre klientov a zavádzame nové produkty. Napriek tomu, že na Slovensku je čoraz náročnejšie, až nezmyselnejšie podnikať a niekedy aj žiť.
Pred sto rokmi boli banky symbolom stability, dnes ich mnohí vnímajú skôr ako symbol inovácie. Čo podľa vás bude symbolizovať banka budúcnosti?
Banka budúcnosti bude symbolom dôvery a stability v čase neustálej zmeny. Pred sto rokmi bola banka trezor. Dnes je to technológia. Zajtra bude banka predovšetkým dobrý sprievodca, systém, ktorý vie predvídať, pomáhať a ochrániť.
A aj keď bude veľa procesov automatizovaných, ľudský rozmer zostane kľúčový. Banka nebude súťažiť o to, kto má viac funkcií v aplikácii, ale o to, kto vie byť v živote človeka naozaj užitočný.
Technológie sú skvelé, ale človek dnes nechce len rýchlosť, chce aj empatiu.
Slovensko prežíva obdobie nízkeho rastu, konsolidácie a zvýšených rizík. Aký to má vplyv na bankový sektor, na správanie klientov, na úvery a vklady?
Obdobie nízkeho rastu je vždy akýmsi lakmusovým papierikom bankového sektora. Ukazuje, ktoré inštitúcie rastú, pretože majú zdravé jadro a stabilné procesy, a ktoré len využívajú priaznivé obdobia.
Makroekonomicky nízky rast znižuje dynamiku úverového dopytu, klienti sú obozretnejší a selektívnejší vo svojich rozhodnutiach. To sa prejavuje aj v správaní: viac porovnávajú, viac sa pýtajú, investujú premyslene a zvyšujú zostatky na účtoch. Pri úveroch to znamená, že banka musí klásť dôraz na kvalitné rizikové riadenie a udržiavať stabilný portfóliový profil.
Vklady zostávajú stabilné, avšak motivácia klientov sa mení: nechcú riziko ani prekvapenia, vyhľadávajú pokoj, transparentnosť a férovosť. Pre banky je toto obdobie aj testom kultúry a komunikácie: ak dokážete klientovi jednoducho vysvetliť situáciu a rozhodnutia, získavate dôveru; ak zložitosťou alebo komplikovanými procesmi situáciu ešte zhoršíte, klient odchádza. A v neposlednom rade musí byť každá firma schopná udržať náklady na uzde, a nám sa to darí ako jediným na trhu.
Vaša banka má silnú digitálnu stopu a získala ocenenie „Najlepšia digitálna banka Slovenska“. V čom je podľa vás digitálna ponuka 365.bank odlišná od veľkých bánk a čo konkrétne pocíti klient pri každodennom používaní?
Od prvého dňa sme išli cestou mobile-first, intuitívneho dizajnu a priateľského jazyka. Nebolo prioritné, koľko funkcií ponúkame, ale ako fungujú. Bankovníctvo by nemalo byť testom pozornosti ani intelektuálnou disciplínou.
Veľká časť bánk len pridáva nové vrstvy a vylepšenia na desaťročia staré systémy. My sme začínali úplne od nuly, takže sme mohli procesy stavať tak, aby klientovi uľahčovali život a neboli preňho bremenom. Išli sme opačne, odstraňovali sme všetko, čo vytvára trenie. Digitál je silný len vtedy, keď v ňom človek nezablúdi.
Zároveň sme od začiatku dbali na jednotný tón, jednotnú logiku a jednotnú estetiku (aplikácia, web, pobočka, komunikácia) – všade rovnaký jazyk a rovnaký zážitok.
Klient pocíti najmä to, že digitál mu nezavadzia, je rýchly, čitateľný a zrozumiteľný. Hovoríme jazykom človeka, ktorý rieši reálny život, nie bankové smernice. A práve to robí náš digitál skutočne odlišným.
V blízkej budúcnosti má technologický vývoj veľký vplyv na bankovníctvo – akú rolu budú mať banky v dobe, keď väčšinu transakcií či procesov bude riadiť umelá inteligencia?
AI zoberie rutinu, bude rýchlejšia pri schvaľovaní úverov, presnejšia pri prevencii podvodov, lepšia pri odporúčaniach. Banky, ktoré sa toho zľaknú, stratia dych, ale tie, ktoré to prijmú ako nástroj, získajú náskok.
Banka budúcnosti však nebude len operátor dát, ale najmä garant bezpečnosti a etiky. V čase, keď algoritmy dokážu odhadnúť vaše správanie presnejšie než vy sami, musí existovať inštitúcia, ktorá stráži, či sú odporúčania naozaj v záujme klienta. A to je a bude naďalej úloha banky. Vysvetliť, zarámcovať, upozorniť, poradiť.
Ako sa dá riadiť organizácia, ktorá chce byť zároveň „digitálna“ aj „ľudská“ – čo to znamená v praxi pre kultúru, vedenie a rozhodovanie?
Je to neustále vyvažovanie dvoch pólov, ktoré pôsobia protichodne, ale v skutočnosti sa dopĺňajú. Digitál potrebuje rýchlosť, agilitu a chuť experimentovať. Ľudskosť potrebuje stabilitu, férovosť a kultúru dôvery. Ak chcete fungovať v oboch svetoch naraz, musí byť identita organizácie mimoriadne pevná.
Zmenu kultúry sme u nás nezvládli na prvý- ani na druhýkrát a bolo to pre nás ponaučením, že tam treba začať. Toto bola naša najväčšia lekcia z transformácie. Rýchli môžete byť iba vtedy, keď ste vnútorne stabilní. Kultúra musí byť otvorená, úprimná a orientovaná na realitu. Ľudia musia cítiť, že môžu skúšať nové veci, ale zároveň že patria do organizácie, ktorá má poriadok a jasný smer.
Algoritmus vie čoraz lepšie ako človek odporučiť, čo spraviť s peniazmi. Ako vnímate otázku: má mať posledné slovo človek alebo stroj? A kde je podľa vás nenahraditeľné miesto človeka v banke?
Môj názor je, že stroj má robiť prepočty, odporúčania, optimalizovať, ale rozhodovať má človek. Financie nie sú len o matematike. Sú o živote, o hypotékach, ktoré menia budúcnosť rodiny, o investíciách, ktoré majú zabezpečiť pokoj v starobe, o krízach, ktoré potrebujete zvládnuť. A to je priestor, kde algoritmus vie veľa, ale nikdy nie všetko.
AI vám povie, čo je pravdepodobne najlepšie. Človek vám povie, čo je najlepšie pre vás.
Ste nielen CEO, ale aj spoluvlastník banky s 9,9-percentným podielom. Ako vám to zmenilo uvažovanie o riziku, investíciách a dlhodobých rozhodnutiach?
Výrazne. Keď máte v banke vlastné peniaze, prestanete rozmýšľať cez kvartály. Nezaujíma vás, čo bude zajtra, ale čo bude o desať rokov. Kladiete si iné otázky: či je rozhodnutie dobré pre klienta, pre banku a pre akcionára zároveň. Či obstojí v čase.
Zmení sa pohľad na riziko. Riziko prestane byť kolónkou vo výkaze. Stane sa zodpovednosťou. Aj preto sme transformáciu banky robili tak disciplinovane. Nebolo to o tom, „urobiť nový kabát“. Bolo to o tom zachrániť hodnotu portfólia, vybudovať nový príbeh a pripraviť banku na budúcnosť.
Majú sa banky podľa vás zapájať do spoločenského života – a ak áno, kde je hranica medzi biznisom a aktivizmom?
Áno, všetky firmy by mali byť súčasťou spoločenského diania. Majú podporovať projekty, ktoré majú vyšší zmysel. Hlas nás, firiem aj ich lídrov, má schopnosť rezonovať v spoločnosti. Nemáme robiť politiku, ale máme povinnosť otvárať spoločenské témy. Vieme ísť príkladom, vieme motivovať.
Nemali by sme nechať priestor iba tým, čo hlasno kričia. Každý to môže mať inak, niekto cez podporu konkrétneho projektu, pomoc tretiemu sektoru až po otvorenú komunikáciu. To sú normy, ktoré by sme ako spoločnosť nemali prekračovať.
Aký je podľa vás najväčší mýtus o peniazoch, ktorý by ste chceli vyvrátiť?
Že sú cieľ. Peniaze sú nástroj. Nástroj na slobodu, pokoj, sny a stabilitu. Problém je, že mnohí ich začali vnímať opačne. A banka má byť tou inštitúciou, ktorá to ľuďom pripomenie, že peniaze majú slúžiť im, nie opačne.
Ako sa podľa vás v posledných rokoch zmenila predstava „úspechu“ v bankovníctve – čo dnes znamená byť úspešnou bankou?
V rebríčkoch sa úspech stále meria veľkosťou. Veľký môže znamenať najúspešnejší, ale nemusí byť najlepší. Dnes je úspech o relevancii a dôvere, či ste pre klienta zrozumiteľná, spoľahlivá a dôveryhodná banka práve vo chvíľach, keď to najviac potrebuje. Naším najvyšším cieľom je spokojnosť klienta.
Pandémia, inflácia a geopolitické napätie ukázali, že úspešná banka musí byť odolná a flexibilná, schopná stabilne fungovať aj v krízových situáciách. Kľúčová je schopnosť rýchlo reagovať na zmeny, čo zahŕňa digitálne služby, bezpečnosť, kybernetickú ochranu a efektívne procesy. Preto je 365.bank dnes jednou z najrýchlejšie rastúcich bankových značiek na svete, nie preto, že bola najväčšia, ale preto, že bola najpripravenejšia.
Ako CEO značky, ktorá už nie je malá a je úspešná, ako chcete, aby vás zákazníci vnímali?
Ako banku, ktorá rieši dnešok. Ako banku, ktorá dokáže byť férová, jednoduchá a ľudská aj vtedy, keď sa svet mení rýchlo.
Želám si, aby sme boli pre klienta prirodzenou voľbou, nielen racionálne, ale aj pocitovo. Aby mal pri nás pokoj. Aby vedel, že sa môže spoľahnúť. Aby sme boli lovebrand.
Budeme vedieť, že sme na dobrej ceste, vtedy, keď nás klient nebude len používať, ale keď bude mať dôveru odporučiť nás. To je najvyššia forma úspechu, akú banka môže dosiahnuť.
V máji ste oznámili podpis dohody o predaji podielu belgickej KBC. Kde vidíte budúcnosť banky?
365.bank aj Poštová banka majú za sebou bohatú históriu, ale aj výraznú novodobú evolúciu. Za tým všetkým je príbeh transformácie, ktorý je v našich končinách takmer unikátny a prirodzene to pritiahlo záujem zahraničných investorov.
Podpis dohody s KBC otvára banke, ale aj jej klientom nové príležitosti a prináša silnejšie akcionárske zázemie. Banku teraz vidím ako súčasť väčšej medzinárodnej skupiny, čo jej poskytuje nové možnosti rozvoja.
Som rád, akú banka dostala „visačku“. Je to dôkaz, že KBC ocenila aj nehmotné aktíva, ktoré sme vybudovali. Mám dobrý pocit, že banka je v skvelej kondícii.