Hlavný ekonóm Európskej centrálnej banky Philip R. Lane tlmí očakávania týkajúce sa rýchleho sprísňovania menovej politiky.
"Aktuálne vidíme, že je primerané odstrániť negatívne úrokové sadzby do konca 3. kvartála a že tento proces sa má uskutočniť len postupne," povedal Lane v rozhovore pre španielsky denník Cinco Días.
Tradične prebieha normalizácia v krokoch po 25 bázických bodoch, takže Rada guvernérov by na svojich zasadnutiach 21. júla a 8. septembra mala zvýšiť sadzby o 0,25 percentuálneho bodu, uviedol Lane. To by znamenalo, že depozitná sadzba, ktorá sa aktuálne nachádza na úrovni -0,50 percenta, by sa do konca septembra dostala na nulu, ako v minulom týždni signalizovala šéfka ECB Christine Lagardová.
Diskutuje sa aj o návrhoch, aby sa menová politika sprísňovala agresívnejšie, teda aby ECB zvýšila sadzby o 50 bázických bodov. "Naše aktuálne hodnotenie situácie, pri ktorom vychádzame z predpokladu, že strednodobé inflačné vyhliadky sa zhodujú s naším dvojpercentným cieľom, podporuje postupnú normalizáciu," menovej politiky, uviedol Lane.
Kľúčová úroková sadzba v eurozóne sa od marca 2016 nachádza na rekordnom minime 0 percent. Depozitná sadzba je na -0,5 percenta, čo znamená, že toľko musia banky platiť za svoje vklady v ECB. Rekordná inflácia v eurozóne však núti ECB, aby ukončila svoju ultrauvoľnenú menovú politiku. V apríli sa spotrebiteľské ceny v eurozóne medziročne zvýšili o 7,4 percenta, pričom ECB zaručuje cenovú stabilitu pri inflácii na úrovni dvoch percent.
"Ukončenie negatívnych sadzieb v septembri však neznamená, že úrokové sadzby budú vysoké, ešte stále budú relatívne stimulačné," uviedol Lane s ohľadom na negatívne vplyvy vojny na Ukrajine, ktoré zhoršila konjunkturálne vyhliadky eurozóny. "Je to cesta k normalizácii."