Zahraničná zadlženosť Česka sa zvyšuje. Na konci 1. štvrťroka 2016 dosiahla takmer 3,2 bilióna Kč (11,82 miliardy eur) a zodpovedala tak 70,4 percentám HDP. Informoval o tom portál patria.cz. Za posledných 12 mesiacov sa tak aktíva nerezidentov v ČR zvýšili o približne 220 miliárd Kč. Pre úplnosť treba dodať, že nejde primárne o dlh verejného sektora, ale do zahraničného dlhu sa započítavajú aj záväzky súkromnej sféry voči nerezidentom.
Na prvý pohľad vyzerá zvýšenie dlhu ako negatívna správa, ale v skutočnosti ide predovšetkým o dôsledok fungovania devízového režimu centrálnej banky. Dlhom sa totiž automaticky stávajú aj úložky zahraničných investorov v tuzemských bankách alebo ich nákupy na českom dlhopisovom trhu. A to nie sú rozhodne vynútené pôžičky, akoby zo slova "zadlženosť" mohlo implicitne vyplývať.
Za rastom zahraničnej zadlženosti v poslednom roku stoja predovšetkým spomínané dva dôvody. Tým prvým je príliv špekulatívneho kapitálu, ktorý jeden čas staval na skoré vstúpenie českej koruny z intervenčného režimu. A druhým dôvodom je zvýšený záujem zahraničných investorov o české štátne dlhopisy.
Aktivita zahraničných investorov na českom dlhopisovom trhu narastá s tým, ako sa predlžuje doba quasi fixácie koruny. Zatiaľ čo predtým boli české štátne dlhopisy pre investorov takmer nezaujímavé, teraz už tých korunových vlastnia zhruba štvrtinu (na konci apríla 25,6 percent). Je to však neporovnateľne menej ako v prípade Poľska alebo Maďarska, a preto nie je pravdepodobné, že by český trh musel byť tak citlivý na prudký útek investorov.
Kým záväzky bánk a štátu voči zahraničiu takto narastajú, podnikový sektor sa svojich dlhov zbavoval. Aj tak však tvorí dlh podnikov voči zahraničiu (vrátane záväzkov voči materským spoločnostiam) najväčšiu časť dlhu ČR.