Ako jedna z krajín, ktoré sú pre migrantov prichádzajúcich cez Stredozemné more prvé na rane, Grécko sa vo svojej ťažkej ekonomickej situácii ocitá medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane ho únia tlačí reformovať a šetriť, na strane druhej musí hasiť utečeneckú krízu. Komisia síce schválila krajine 80-miliónovú pomoc pri poskytovaní ubytovania a stravy migrantom, riešenie problému si však berie svoju daň na zotavovaní krajiny.
Nájdu im podnájom
Európska komisia a Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov v spolupráci s Aténami spustili začiatkom tohto týždňa program na ubytovanie 20-tisíc migrantov žiadajúcich o azyl. Ubytovanie má byť sprostredkované cez systém prenájmov bytov, hotelových poukazov a hosťujúcich rodín, ktoré súhlasili s poskytnutím izieb v svojich domoch utečencom. Pomoc môžu využiť žiadatelia o azyl z celej Európy.
Grécko má na program využiť 80-miliónovú dotáciu od komisie, dokopy však má od únie získať pomoc až 450 miliónov eur. „Dnes stojíme solidárne pri Grécku a deťoch, ženách a mužoch, ktorí hľadajú útočisko v Európe. Program, ktorý spúšťame, ponúka podporu rozpočtu EÚ pre rodiny s cieľom zabezpečiť im adekvátne domovy,“ uviedla viceprezidentka pre rozpočet a ľudské zdroje únie Kristalina Georgieva. Dodala, že migranti budú umiestňovaní v malých skupinách, aby bola ich integrácia spoločensky prijateľnejšia.
Do konca januára má v Grécku vzniknúť okolo 30-tisíc vhodných miest pre žiadateľov o azyl. Georgieva uznáva, že ide o krátkodobé riešenie problému, tvrdí, že komisia dlhodobé riešenie stále hľadá. „Grécko sa už roky domáhalo od EÚ pomoci, spolu s krajinami, ktoré tvoria takzvanú, stredozemnú trasu‘. Migračnej kríze čelí oveľa dlhšie ako napríklad Nemecko a Maďarsko,“ povedala Blanka Koleníková, analytička IHS.
Výhody vs. nevýhody
Krajina, ktorá sa už roky zmieta vo vlastných finančných problémoch, dala tento rok na riešenie situácie s utečencami z vlastného priškrteného rozpočtu 2 miliardy eur, čo má dosah aj na rýchlosť jej zotavovania z ekonomickej krízy. „Na jednej strane má Grécko výhody členstva v Schengene, na druhej strane aj z toho vyplývajúce záväzky a s tým spojené náklady. Zrejme aj vzhľadom na neúnosný stav v utečeneckej kríze sa EÚ rozhodla, že Grécku s týmto problémom pomôže,“ hovorí Marek Gábriš, ekonóm ČSOB, a dodáva, že problémy s utečencami nepomáhajú rýchlemu vyriešeniu domácich problémov. „Určite je to jedna z položiek, ktorá podporuje udržiavanie vysokej neistoty. čo sa týka budúceho vývoja gréckej ekonomiky,“ súhlasí Martin Vlachynský z inštitútu INESS.
Na rast alebo úpadok ekonomiky podľa Koleníkovej však vplýva oveľa viac faktorov. „Dotácie od únie financujú veľkú časť výdavkov, čiže na verejné financie priamy dosah nie je.“ Väčší problém je podľa nej inštitucionálna schopnosť či neschopnosť gréckych úradov, teda ako dokážu zabezpečiť hraničnú ochranu, do akej miery a ako rýchlo dokážu registrovať utečencov, ako dokážu zabezpečiť centrá a podobne.
Schválené reformy
Okrem tlaku komisie na riešenie migračnej krízy je krajina tlačená aj k šetreniu, ktoré podmieňuje uvoľňovanie ďalšej finančnej pomoci od veriteľov vo výške jednej miliardy z 82-miliardového tretieho záchranného balíka. Obe strany v piatok prijali ďalšie šetriace opatrenia týkajúce sa bankového sektora, privatizačného fondu a čiastočnej privatizácie národného prevádzkovateľa elektrickej siete ADMIE, ktorý má hodnotu okolo 900 miliónov eur. Včera večer opatrenia záväzne schvaľoval grécky parlament.
K hraniciam Grécka od januára tohto roku dorazilo približne 790-tisíc migrantov, hoci v nádeji dostať sa do krajín západnej a severnej Európy tisíce z nich pre politiku okolitých štátov ostali „uväznení“ v Grécku. Podľa posledných informácií agentúry na ochranu vonkajších hraníc EÚ Frontexu nelegálne prekročilo tento rok vonkajšie hranice celej únie 1,55 milióna ľudí, čo je doterajší rekord.