V minulosti bola táto hranica stanovená na tri percentá, schválením nového bezpečnostného zákona, ktorého súčasťou je aj vízová problematika, sa táto hranica posunula na desať percent. "Predmetná legislatíva nebola prijatá úplne v tej verzii, na ktorú by sme sa tešili, ale na druhej strane nebola pre nás až taká negatívna," povedala v rozhovore pre TASR štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR Diana Štrofová.
Z novej normy však vypadol dodatok, ktorý umožňoval individuálne zváženie a uloženie výnimky tomu-ktorému štátu v prípade, ak nedosiahol 3-percentný limit. "Táto flexibilita sa z nového zákona vytratila a tento prvok by sme tam chceli opätovne vrátiť," vysvetlila.
Slovensko sa dostalo z 19 na 12 percent odmietnutých žiadostí. "Dá sa predpokladať, že tento trend bude naďalej klesajúci a v priebehu budúceho roka by sme sa mali dostať aj na úroveň 10 percent," dodala štátna tajomníčka. Poukázala na to, že proces vyhodnocovania žiadateľov o víza by sa mal viac sofistikovať a vylepšovať, pretože ešte stále tam existuje priestor na zvýšenie objektivity. "Mnohí cestujúci do USA nevedia ovplyvniť rozhodnutie imigračného pracovníka na americkej ambasáde a aj keď odovzdajú o sebe dostatočné informácie, sú vyhodnotení ako rizikoví a žiadosť sa im zamietne," zdôraznila. Ako konštatovala, Slovensko nemá vplyv na vylepšenie tohto procesu, avšak výhrady k nemu prezentovali aj ďalšie štáty.
Štátna tajomníčka pripomenula, že pre všetky krajiny, usilujúce sa o bezvízový styk, sú stanovené rovnaké podmienky. "Ak by aj nejaká z nich splnila 10-percentnú hranicu, neznamená to, že môže využívať všetky výhody Visa Waiver Programu. Naopak, posudzujú sa aj ostatné kritériá bezpečnostného charakteru. Ak ich nespĺňajú, musia počkať," uviedla.
K ďalšiemu dôležitému kritériu, ktoré dnes SR už pravdepodobne plní a je ekvivalentom k odmietnutým žiadostiam, patrí prekročenie povolenej dĺžky pobytu na území USA. Keďže Spojené štáty ešte nemajú plne vyvinutý systém evidencie cestujúcich, nevedia vyhodnocovať jednotlivé štáty a ich občanov v rámci tohto kritéria. Ten by mal byť vybudovaný najneskôr do konca júna 2009. Taktiež je potrebné pripraviť elektronický spôsob predcestovnej autorizácie takzvaný systém ETA, ktorý predstavuje zjednodušený režim žiadania o cestovné doklady. Zároveň umožní spätnú kontrolu cestujúcich zo Spojených štátov. S jeho fungovaním sa ráta najneskôr od augusta 2009. "V princípe to znamená, že niekedy v roku 2009 až 201O bude možné vyhodnocovať kritérium prekročenia povolenej dĺžky pobytu," poznamenala Štrofová.
Tým, že sa Slovensko stane súčasťou Schengenu, dosahujeme i potrebnú úroveň zabezpečenia letísk a hraničných priechodov - hlavne s Ukrajinou. Pasy s biometrickými údajmi, ktoré sú jednou z požiadaviek USA, sa začnú v SR vydávať od budúceho roka. Obsahovať budú zatiaľ digitálnu mapu tváre. Zavedenie ďalšieho znaku bude závisieť od dosiahnutia konsenzu v Európskej únii ohľadom technických špecifikácií druhého biometrického znaku. "Aj táto otázka by mala byť čoskoro vyriešená, ale je to v prvom rade na EÚ."
Naša krajina nemá problém ani s takzvaným bezpečnostným sprievodom na palubách lietadiel. Na jednej strane neexistujú priame lety medzi SR a USA a aj v prípade, že by boli zavedené, dosahujeme v tejto oblasti takú úroveň, že by sme spĺňali aj túto podmienku.
Štrofová upozornila na to, že na základe predmetného zákona, podpísaného prezidentom Georgeom W. Bushom v auguste tohto roka, je zakotvené, že každú krajinu, ktorá sa stane súčasťou bezvízového styku, bude prehodnocovať v rámci pravidelných periodických procesov americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť. "To by mohlo znamenať, že ak niektorý zo štátov bude vyhodnotený ako bezpečnostné riziko, tak sa mu na istú dobu pozastaví členstvo vo Visa Waiver Programe. Neznamená to ale, že by to mal byť nejaký pravidelný nástroj ministerstva, aby tým niekoho diskvalifikoval zámerne. Muselo by to byť naozaj opodstatnené," podotkla Štrofová.
Pri znižovaní počtu odmietnutých žiadostí môžu byť podľa štátnej tajomníčky MZV SR nápomocní aj samotní občania. "Aby ich bolo čo najmenej, je potrebné pri pohovoroch odpovedať čo najrelevantnejšie, najjednoduchšie a pravdivo tak, aby sa nejakou formuláciou, ktorá nebude jasná, zbytočne nediskvalifikovali," uzavrela.