Ak by sme sa pozreli na charakteristiku úspešných investorov, pravdepodobne by sme zistili, že majú viacero spoločných čŕt, ako napr. vyrovnanosť a disciplínu. A, podľa jednej štúdie, neuškodí ani mierne poškodenie mozgu. Výskumníci z univerzít Standford, Carnegie Mellon a University of Iowa spravili ešte v roku 2005 zaujímavý experiment - účastníkom dali 20 USD a možnosť staviť si na výsledok v hode mincou. Každý z účastníkov mal 20 pokusov s tým, že ak padla strana, ktorú si vybral, získal 2,5 USD. Ak opačná, stratil 1 USD. Logicky by sa teda všetci mali zúčastniť všetkých dvadsiatich vrhov – keďže šanca na úspech je 50% a prípadná výhra je podstatne vyššia ako možná strata. V skutočnosti ale iba jedna skupina účastníkov bola ochotná podstúpiť veľké množstvo hodov mincou. Boli to ľudia s nefunkčnou oblasťou mozgu, ktorá kontroluje emócie. Jeden z autorov tejto štúdie ich nazval „funkčnými psychopatmi“, keďže porucha mozgu im bránila nechať sa ovplyvniť emóciami.
Účastníci s „normálnym“ mozgom sa častokrát vzdávali už po niekoľkých nepriaznivých výsledkoch, pokiaľ nasledovali krátko za sebou. Ľudia vo všeobecnosti neradi prichádzajú o peniaze, aj keď je pravdepodobnosť celkového zisku zjavne výrazne naklonená v ich prospech. Niekoľko strát za sebou ich jednoducho odradí. Účastníci, u ktorých boli ale potlačené emócie, pokračovali v stávkovaní takmer bez ohľadu na predchádzajúce straty. V priemere sa zúčastnili až 84% hodov, ich emócie tak v tomto prípade neovplyvňovali racionálne správanie. Vzhľadom na parametre tohto konkrétneho pokusu potom asi nikoho neprekvapí, že nakoniec práve oni skončili s najväčšími ziskami. Participácia „normálnych“ účastníkov bola v priemere len 54%.
Okrem neoptimálneho rozhodovania má veľký vplyv na výnosy investorov aj neobjektívna pamäť. Podľa Daniela Kahnemana, jedného z priekopníkov behaviorálnej ekonómie, „ľudia prisudzujú relatívne veľkú dôležitosť udalostiam, ktoré si dokážu ľahko vybaviť v pamäti“. A keďže negatívne udalosti si pamätáme lepšie, až príliš veľa času trávime snahou vyhnúť sa im. Toto správanie môže mať ale za následok premeškanie mnohých príležitostí.
Redakcia Patria Online ďalej odporúča:
MMF varuje pred stavom rakúskych bánk
Bolo by bez eura skutočne lepšie?
Situáciu ešte viac zhoršuje fakt, že spomienky na negatívne udalosti bývajú častokrát pomerne nepresné. Podľa Martina Webera a Markusa Glasera z Mannheimskej univerzity investori vlastne ani nevedia, aké výnosy v skutočnosti dosahujú. Na základe odpovedí 215 investorov zistili, že nimi vykazovaná výkonnosť len zriedkakedy korešpondovala s realitou. Väčšina investorov uvádzala vyššie výnosy, ako v skutočnosti dosahovali. Dokonca tí, ktorým sa darilo najhoršie a stratili najviac peňazí, mali najnižšiu úspešnosť v určení ich skutočného výnosu.
Jedným z riešení by mohlo byť vedenie dôkladných písomných záznamov a pravidelné monitorovanie skutočných výnosov. Pomôcť by mohla aj príprava a implementácia vopred stanovenej stratégie. Dodržiavanie plánu by mohlo odstrániť aspoň časť zábran, s ktorými sa pravidelne stretáva väčšina investorov. Práve nákupy akcií počas výrazných trhových prepadov totiž predstavujú jedny z najlepších príležitostí. Pokiaľ sa ale investori počas trhových prepadov držia v úzadí, pripravujú sa zbytočne o výnosy, ktoré by mohli dosiahnuť, ak by sa nenechali v daný moment odradiť svojimi emóciami.
(Zdroje: M. Glaser, M. Weber: Why Inexperienced Investors Do Not Learn; The Wall Street Journal; The Motley Fool)
Patria Direct SK
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz