Venezuela je zúfalá. Voda je drahšia ako benzín

V jazere Mariposa, ktoré zásobuje vodou časť päťmiliónového Caracasu, pláva mŕtvola psa. Šaman Francisco Sanchez práve z útesu nad nádržou zhodil obeť včerajšieho rituálu.

Voda z jazera plného odpadkov je prečerpávaná do šesťdesiat rokov starej čističky, ktorá nie je schopná ju ošetriť tak, aby sa dala bez obáv piť. O osem kilometrov ďalej, v centre metropoly, sa 19 litrový kanister balenej vody predáva v prepočte za 5 dolárov. Benzín stojí dvakrát menej. Vitajte vo Venezuele .

Socialistická revolúcia zosnulého prezidenta Huga Cháveza presmerovala príjmy zoštátnených firiem do rozsiahlych programov na zníženie chudoby a rozšírenie prístupu k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a bývania. Len za posledné dva roky bolo postavených 420 -tisíc bytov pre chudobných. V budovateľskom zápale sa ale akosi pozabudlo na základné komunálne služby.

V krajine disponujúcej obrovskými zásobami ropy a podzemnej vody sa výpadky dodávok vody a elektriny stali bežnou záležitosťou. A aj keď vo vodovodoch niečo tečie, málokto sa odváži napiť. Závada na dôležitom elektrickom vedení tento týždeň vyústila v blackout, ktorý zasiahol polovicu krajiny.

Problémy s vodou sa ťahajú už dlhšiu dobu. Venezuelčania si pamätajú na Chávezove prejavy, podľa ktorých sa správny komunista sprchuje len 3 minúty denne.

Medzitým na ekonomiku dolieha nedostatok tovaru všetkého druhu, ktoré znárodnený priemysel nie je schopný vyrobiť. Inflácia, poháňaná rastom importu, dosahuje druhé najvyššieho tempo na svete (po sankciami drvenom Iráne). Mzdy vo 2Q13 v reálnom vyjadrení prepadli o 9 %, aspoň podľa centrálnej banky. Schodok štátneho rozpočtu sa podľa odhadov Bank of America tento rok vyšplhá na gréckych 11 % HDP.

Vypožičané peniaze bohužiaľ nekončia vo vodohospodárstve. Rozpočet caracaských vodární Hidrocapital v roku 2010 klesol medziročne o 49 % na 25 miliónov Bolivar (10 mil USD). Odvtedy ministerstvo životného prostredia cifry radšej nepublikuje.

Podľa bývalého viceprezidenta spoločnosti mal Hidrocapital v roku 1998, kedy Chávez prišiel k moci, rozpočet 250 mil USD. Od roku 1997, kedy bol pridaný posledný rezervoár vody na zásobovanie metropoly, obyvateľstvo Caracasu napučalo o 800 tisíc ľudí. Ľudia v niektorých štvrtiach musia vstávať v 4 ráno , aby mohli vyprať.


Chlorin používaný na čistenie kontaminovanej vody síce zabije organické baktérie, ale nie potenciálne škodlivé vírusy. Na tie by boli potrebné molekulárne sitá a moderné monitorovacie systémy, ktoré krajina nemá. Hidrocapital vlani prestal publikovať výsledky sanitárnych testov vody, aj keď mu to ukladá zákon. Vláda sa snaží situáciu zlepšiť s pomocou novej priehrady na rieke Tuy. Lenže to kvalite vody v meste nepomôže.

K väčšine kontaminácie dochádza až za čističkou, keď voda čaká v starých nádržiach a potom prúdi hnijúcom distribučným potrubím. Úplnú úľavu neposkytuje ani balená voda. Štát prísne reguluje ceny, a tak musia firmy šetriť na filtrácii, ktorej kvalitu nikto nekontroluje. Do vlastných filtrov vraj investujú aj ľudia v slumoch.

Vráťme sa ale k šamanovi Sánchezovi. Štyridsaťdvaročný muž sa k jazeru nasťahoval pred dvoma rokmi, aby tu mohol "lepšie preniknúť do tajuplných čarov a kúziel." Ľudia z metropoly vraj k nemu na obrady chodia každý večer. Oblasť okolo vodného rezervoáru, kedysi vraj raja plachetníc, sa stala centrom kultu santérie, ktorý kombinuje kresťanské a západoafrickej prvky.

Minister vodohospodárstvo Manuel Regino, za posledných 11 mesiacov štvrtý človek na tejto funkcii, sa k situácii v caracaských vodárňach nechcel vyjadriť. Rovnako sa zachoval hovorca ministerstva informácií, ktorý si podľa agentúry Bloomberg neželal byť menovaný z dôvodu internej politiky úradu. Komentár odmietol aj hovorca prezidenta Nicolasa Madura, taktiež utajené identity. Aspoň že vo Venezuele čítajú veľa Kafku.

( Zdroje : Bloomberg , WSJ )