Po Estónsku príde budúci rok na rad Lotyšsko ako ďalšia nová krajina v eurozóne. Stredoeurópske krajiny tiež pred rokmi mierili do eurozóny, skoro to vyzeralo na súťaž, kto skôr. Do konca to ale dotiahlo iba Slovensko, prišla kríza, ktorá atraktivitu členstva výrazne znížila a až teraz s možným členstvom začínajú znova koketovať Poliaci. Pre Pobaltie ale členstvo zostalo jasným cieľom aj napriek jeho odkladaniu, problémy eurozóny alebo napríklad zvýšené náklady spojené s nutnosťou prispievať do ESM.
Ako hlavné dôvody ku členstvu sa zvyčajne uvádzajú veľká otvorenosť ekonomiky, silná obchodná zviazanosť s krajinami platiacimi eurom, vlastnícke prepojenie bankového sektora alebo stabilizácie menového kurzu. Pre Lotyšsko to síce platí, ale len čiastočne a často menej než napríklad pre Českú republiku.
Otvorenosť lotyšskej ekonomiky je relatívne vysoká, s obratom zahraničného obchodu na úrovni cca 125 percent HDP. Z lotyšského exportu mieri do eurozóny asi 35 percent, v opačnom smere sú takéto dovozy z eurozóny okolo 40 percent celkového dovozu. Dôležitými partnermi mimo eurozóny sú Rusko, Litva či Švédsko.
V Lotyšsku je najväčšia švédska Swedbank, nasleduje takisto švédska SEB Banka, ďalši v poradí sú pobočky fínskych bánk alebo v Pobaltí pôsobiaci a v Dánsku sídliaca DNB. To v súhrne žiadnu dominanciu eurozóny nedáva.
Naopak aspekt stabilizácia menového kurzu je v Lotyšsku určite ďaleko dôležitejší než v stredoeurópskych krajinách. Lotyšský lat je naviazaný na euro v režime ERM II už dlhé roky - od roku 2005 - práve kvôli plánu čoskoro po vstupe do EÚ zaviesť euro. To sa postupne odkladalo, ale krajina už pri stanovenom kurze bola fakticky nútené zostať a to aj po páde do vážnej krízy vrcholiacej v roku 2009. Napriek výrazne narastajúcemu deficitu bežného účtu nemohlo prikročiť k devalvácii alebo uvoľneniu režimu kvôli veľkému pomeru dlhu v zahraničných menách. Krajina sa tak vydala bolestivou cestou výrazných fiškálnych škrtov a vnútornej devalvácie, čím sa prepad ekonomiky prehĺbil. Nakoniec sa ekonomiku podarilo stabilizovať, aj keď vadou na kráse stále zostáva dvojciferná nezamestnanosť.
|
Redakcia Patria.cz ďalej odporúča: |
Lotyšsko si teda už bohato užilo nevýhod eura za pevného kurzu, zatiaľ čo výhody ako uvoľnenú menovú politiku, menšie rizikové marže alebo väčšiu odolnosť meny proti špekulatívnym útokom využiť nemohlo. Logicky sa teda ponúkla buď cesta naspäť k plávajúcej mene, alebo naopak plné členstvo v eurozóne.
Značné náklady, ktoré už krajina do integrácie vložila, možno prispeli k víťazstvu druhej varianty. Ekonomická zviazanosť s eurozónou pravdepodobne rozhodujúca nebola, teda asi nie tá súčasná, ale budúca možno áno. Pre celé Pobaltie je od získania nezávislosti typická silná snaha vymaniť sa zo sféry vplyvu východného suseda a primknúť sa viac k Západu. Euro tak dáva zmysel ako stimulácia obchodných väzieb západným smerom s cieľom nárastu ich váhy.
Členstvo v EÚ, NATO, euro a každý ďalší prvok navyše vysiela signál, že tento región nestojí v nejakom mocenskom vákuu, ktoré by volalo po vyplnení. Rokovania pobaltských krajín tak upozorňujú okrem iného na to, že európska integrácia nie je len ekonomickým projektom. Rovnako dôležitý je aj strategický a bezpečnostný aspekt, na ktorý sa vo väčších krajinách v centre zabúda, ale práve malé krajiny na hraniciach ho ignorovať nemôžu.
|
Tomáš Vlk analytik Patria Online Obchodovanie: www.patria-direct.sk |