Talianska ekonomika zažíva prepad už šesť rokov, počas ktorých niekoľko náznakov oživenia zmarila politika lídrov eurozóny. Teraz sa krajina dostala opäť do recesie, celková produkcia je na úrovni roku 2000 a priemyselná výroba je na úrovni 80. rokov, píše komentátor britského denníka The Daily Telegraph.
Vláda pritom vedie úspornú politiku a primárny prebytok bez započítania úrokov z dlhu dosahuje dve percentá HDP ročne; v prvom štvrťroku sa ale verejný dlh zvýšil na 135,6 percenta HDP zo 130,2 percenta o rok predtým a smeruje ku 140 percentám. Je to len mechanický dôsledok rastúcej úrokovej záťaže z navrhnutého dlhu.
Odsúdené na neúspech
Nová recesia ďalej znižuje vládne daňové príjmy, takže premiér Matteo Renzi bude musieť nájsť ďalšie úspory až 25 miliárd eur, aby splnil rozpočtové ciele stanovené Bruselom. Takéto snahy sú ale vopred odsúdené na neúspech. Štúdia bruselského inštitútu Bruegel spočítala, že ak by Taliansko chcelo dlh stabilizovať, muselo by pri dvojpercentnej inflácii viesť primárny prebytok päť percent HDP a pri nulovej inflácii by musel prebytok činiť 7,8 percenta ročne.
Interné štúdie Medzinárodného menového fondu (MMF) však ukazujú, že viesť také prebytky je pre Taliansko nemožné, povedal to Ašoka Modi, ktorý donedávna pôsobil ako popredný zástupca MMF v Európe. Talianskym úradom radia, aby začali konzultovať s "chytrými právnymi expertmi na štátny dlh v záujme zabezpečenia plynulej reštrukturalizácie dlhu".
Spoluzakladateľ denníka La Repubblica a hovorca talianskych zástancov menovej únie Eugenio Scalfaro vyhlásil, že nový prepad ekonomiky zničil všetky ilúzie, a Renzimu poradil, nech sa chystá na drastické záchranné kroky. "Taliansko sa možno bude musieť podriadiť trojke Európskej komisie, Európskej centrálnej banky (ECB) a MMF," uviedol.
Pozastavenie demokracie
Na rozdiel od Scalfariho, ktorý si myslí, že Taliansko by v záujme záchrany eura malo pozastaviť demokraciu a ešte zosilniť deštruktívnu politiku, by mladý Renzi mohol dospieť k opačnému rozhodnutiu - že v záujme záchrany Talianska je nutné zbaviť sa eura, píše denník.
The Daily Telegraph pripomína, že Taliansko pred eurom viedlo s Nemeckom obchodné prebytky a že severotalianske priemyselné odvetvia boli silné vždy, keď bola líra slabá. Antonio Guglielmi z milánskej Mediobanky hovorí, že Taliansko si pred definitívnym zafixovaním líry k nemeckej marke v roku 1996 počínalo dobre a až potom sa dostalo do "špirály poklesu produktivity".
Debata o tom, prečo Taliansko už vyše desať rokov stráca konkurencieschopnosť voči Nemecku, podľa denníka len dokazuje, ako ťažké je podrobiť hlboko zakorenené kultúrne návyky požiadavkám menového experimentu. Ekonómovia predpokladali, že krajiny eura sa budú zbližovať, antropológovia a historici o tom ale vážne pochybovali. Teraz Taliansko stráca na Nemecko v konkurencieschopnosti už 30 percent a defláciou cien a miezd ho dohnať nemôže, pretože samo Nemecko je na pokraji deflácie.
Elity eurozóny vyzývajú Taliansko k "reformám", s týmto termínom sa ale narába dosť voľne. "Je to len zbožné želanie. Parametre trhu práce v Nemecku a v Taliansku sa zas tak nelíšia," povedal Modi.
Pasca menovej únie
Taliansky premiér, ktorý na rozdiel od francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda svoj politický kapitál ešte nepremrhal, bude musieť čeliť ECB, ktorá nechala klesnúť infláciu v eurozóne tesne k nule aj pri vedomí, že kríza v Taliansku tým bude len metastázovať. Čeliť bude tiež novej Európskej komisii, ktorá chce vynucovať presne tú istú politiku, ktorá Taliansku ooviedla do katastrofy.
Obe inštitúcie podľa denníka zlyhali a Talianska sa musí postarať samo o seba. Zachrániť sa môže, len ak unikne z pasce menovej únie, vezme si späť nástroje suverénny politiky a prevedie svoje dlhy z eura na líry.
Celá vec začne byť naliehavá v čase, keď taliansky verejný dlh zamieri do nebezpečnej zóny. Tentoraz nemusí byť také jasné, že Taliansko chce byť zachránené tak, ako to chce Európa. Renzi môže usúdiť, že jedinou možnou cestou k obnove krajiny a vytvoreniu svojho vlastného mýtu bude staviť všetko na líru, uzatvára denník.