Pred hlasovacou miestnosťou stretávam skupinku mladých ľudí, ktorí rozdávajú agitačné letáky. Jeden z nich, 33-ročný študent PhD. Charis, mi podáva papier do ruky a vysvetľuje, že ani jedna z odpovedí v referende nie je správna.
Snímka: Reuters
Aké riešenie si teda predstavujete?
Pracujúca trieda by sa mala organizovať a spoločne bojovať proti inštitúciám. Sami by sme mali vziať osud do vlastých rúk, pretože inštitúcie nám riešenie neprinesú.
Stretla som viacerých Grékov, ktorí volajú po odpustení dlhov. Nemala by krajina prijať zodpovednosť za svoj dlh?
Ja za neho necítim zodpovednosť. Zapríčinili ho tí, čo túto krajinu vedú a bohaté korporácie, ktoré neplatili dane. Vždy som si plnil svoje povinnosti, platil dane a už viac peňazí na splácanie dlhov nemám.
Ako sa momentálne žije obyčajným ľuďom v Grécku?
Síce si robím doktorandský titul, už pätnásť rokov si privyrábam v kaviarňach a baroch. Z 350 eur sa však žiť nedá. To, že si nemôžeme vyberať peniaze z bankomatov je len špička ľadovca. Ľudia majú problém si nájsť prácu a mať za ňu adekvátne zaplatené.