Na Slovensku sa často spomínajú výrazné rozdiely medzi regiónmi, ktoré vidno najmä v ekonomickej oblasti. Od vstupu do Európskej únie sa pritom očakávalo aj ich zmiernenie.
Rozdiely v príjmoch sa zmierňujú, ale iba pomaly
Rozdiely v príjmoch domácností v jednotlivých krajoch u nás sa postupom času pomaly zmierňujú. V roku 2004 bol rozdiel medzi príjmom člena priemernej domácnosti v najbohatšom Bratislavskom kraji o 54 percent vyšší než v najchudobnejšom Prešovskom. V roku 2012 bol už príjem v ňom v porovnaní s Bratislavským nižší iba o 43 percent. Výrazný rast príjmov za posledných desať rokov zaznamenali najmä Trnavský a Trenčiansky kraj, kde príjmy rástli v dôsledku príchodu nových zahraničných investícií. Solídny rast zaznamenal aj Žilinský kraj. Príchod nových investorov pritom minimálne čiastočne súvisí s dobudovaním diaľničnej siete. Naopak, v Bratislavskom kraji rástli príjmy v rámci Slovenska najpomalšie.
Rozdiely v nezamestnanosti sú stále vysoké
Pretrvávajú aj rozdiely v miere nezamestnanosti. Tá bola minulý rok najvyššia v Prešovskom kraji, kde atakovala hranicu 20 percent. Dlhodobo vysoká nezamestnanosť je aj v Košickom a Banskobystrickom kraji. Naopak, najnižšia je v Bratislave (okolo 6 percent). S nezamestnanosťou úzko súvisí aj riziko chudoby, ktoré je najvyššie práve na východe. V Prešovskom kraji tak čelí riziku chudoby každý piaty obyvateľ.
Čím vyššie mzdy, tým drahšie byty
Výrazné regionálne rozdiely vidieť aj na trhu nehnuteľností. Ich ceny v Bratislave sú oproti zvyšku Slovenska dvojnásobné. Práve do Bratislavy sa sťahuje mnoho ľudí za prácou, čo vytvára dopyt po bývaní. Napriek vyšším platom je tak dostupnosť bývania v hlavnom meste v rámci Slovenska najnižšia – cena štvorcového metra tam dosahuje až 1,6-násobok priemernej hrubej mzdy. Ostatné regióny sú na tom o niečo lepšie. Najdostupnejšie bývanie je v Nitrianskom kraji, kde cena štvorcového metra dosahuje menej než jednu priemernú mzdu. Dostupnosť bývania sa však od vypuknutia krízy v roku 2009 mierne zvýšila vo všetkých krajoch, k čomu prispel najmä pokles cien nehnuteľností.
Bratislava finančným centrom
Bratislava je ako ekonomicky najvyspelejší región aj finančným centrom Slovenska. V kraji sa tak poskytne až 40 percent z celkového objemu úverov poskytnutých na Slovensku – čo zrejme súvisí aj s vyššími cenami nehnuteľností. Navyše v meste má sídlo väčšina veľkých korporácií podnikajúcich u nás. Na druhej strane, na Bratislavu v rámci Slovenska pripadá aj zhruba rovnaký podiel na celkových vkladoch – čo je dôsledkom vyššej príjmovej úrovne v kraji.
Príjmové rozdiely v Európe
V rámci Európskej únie patríme ku krajinám s vyššími regionálnymi rozdielmi. Tie sú v oblasti príjmov domácností na podobných úrovniach ako v Poľsku, Taliansku či Portugalsku. Nižšie rozdiely medzi regiónmi majú napríklad Česko, Maďarsko. Najnižšie regionálne rozdiely v rámci EÚ sú v susednom Rakúsko. Naopak, ešte vyššie rozdiely než u nás nájdeme v Rumunsku.
Graf: Rozdiely v čistom disponibilnom príjme medzi najbohatším a najchudobnejším regiónom v krajinách EÚ (v %)
Výhľad: odstránenie rozdielov potrvá ešte dlho
Regionálne rozdiely napriek vstupu do EÚ aj naďalej pretrvávajú a ich zmierňovanie prebieha pomerne pomaly. Výraznejšej konvergencii by mohlo pomôcť najmä dobudovanie dopravnej infraštruktúry. Kľúčové v tomto smere je hlavne dokončenie diaľničných spojení, ktoré by mohli prilákať zahraničných investorov aj do oblastí stredného a východného Slovenska. Rozdiely medzi hlavným mestom a ostatnými krajmi tu však zrejme zostanú – keďže dlhodobo sú viditeľné aj v ostatných krajinách Európskej únie.