Grécka ekonomika by v 3. kvartáli mala zaznamenať rast a "aj keď dlh je stále vysoký, v blízkej budúcnosti sa dostane na udržateľnú úroveň". Povedal to v sobotu (6.9.) počas otvorenia Medzinárodného veľtrhu v Solúne grécky premiér Antonis Samaras. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.
Podľa prognózy štatistického úradu Európskej únie Eurostat grécky dlh v roku 2013 prekonal 318 miliárd eur. To predstavuje 175,1 % hrubého domáceho produktu. V roku 2012 dosiahol dlh krajiny 304 miliárd eur.
"V súčasnosti dlh pomaly klesá a čoskoro bude jeho pokles omnoho viditeľnejší, keď sa porovná s hrubým domácim produktom," povedal premiér, pričom dodal, že za posledných pár rokov uskutočnilo Grécko viac reforiem než v predchádzajúcich desaťročiach. Ako dodal, vláda očakáva, že v 3. kvartáli zaznamená ekonomika rast, prvý od roku 2008.
Premiér zároveň Grékom prisľúbil zníženie niektorých daní zavedených počas krízy vrátane 30-% redukcie dane z vykurovacieho oleja. Tento krok by mal zlepšiť situáciu najmä najchudobnejších obyvateľov a zvýšiť tak preferencie koaličnej vlády. Zmeny sa plánujú aj pri kontroverznej dani z nehnuteľnosti.
Samaras zároveň dodal, že vláda plánuje vytvoriť rozvojový fond na podporu malých a stredných podnikov, ako aj znížiť ceny elektriny pre priemysel. Čo sa týka platov a dôchodkov, zvyšovanie vo všeobecnosti vylúčil, no zvyšovať by sa mali v armáde a polícii. Ako však dodal grécky denník Kathimerini, Samaras najnovšie opatrenia oznámil bez toho, aby ich mal potvrdené medzinárodnými veriteľmi Grécka, teda zástupcami Európskej únie a Medzinárodného menového fondu.
Tento týždeň sa v Paríži uskutočnili ďalšie rozhovory medzi gréckou vládou a medzinárodnými veriteľmi o plnení podmienok v rámci záchranného programu pre Grécko. Podľa gréckych denníkov išlo o určité predkolo s tým, že misia medzinárodných veriteľov pricestuje do Atén koncom septembra, aby plnenie úsporných opatrení zhodnotila. Od výsledku kontroly bude potom závisieť uvoľňovanie ďalších tranží záchranného úveru.